Kalkova kolekcia fotografií mala premiéru v jeho rodisku Senici a po predstavení sa v Myjave môžu úprimnosť a čistotu kopaničiarov obdivovať i v Trenčíne. Z pôvodných sedemdesiat zarámovaných fotografií zdobí steny župného domu kvôli prispôsobeniu sa tejto historickej budove iba päťdesiatdeväť z nich. Za vznikom týchto veľavravných fotografií je podľa autora jeho láska k Orave. „Zamiloval som sa do oravských kopaníc, do krajiny a jej ľudí, no chodiť tam kvôli fotografovaniu bolo finančne náročné,“ vysvetľuje. Preto začal skúmať okolie Senice a objavil, že krajinu podobnú tej oravskej má priamo pod nosom. „Orava sa fotografuje ľahšie, má krajšie kopce a je romantickejšia, no tvárnosť krajiny i jej ľudia sú si veľmi podobní.“ Zachytiť život a vzťah tamojších ľudí k práci a často jediným priateľom zvieratám nebolo vraj ľahké. „Často som sa celý týždeň vracal domov bez toho, aby som vytiahol fotoaparát,“ vysvetľuje. Niekedy sa stalo, že Kalkovi na kopaniciach povedali, že budú žať alebo niečo robiť a on prišiel, no väčšina ostatných fotografií je hrou náhody. „Vždy to bolo o tom, koho som stretol, čo mi porozprával. Niekedy som šiel okolo autom, zbadal som ľudí a rýchlo vytiahol fotoaparát.“
Kopanice osemdesiate roky sú rozdelené do viacerých cyklov. Cyklus Krajina predstavuje kopanice v rôznych ročných obdobiach i pochmúrne pred búrkou. Nasledujú cykly Stromy a Usadlosti, v ktorých autor sprostredkováva pohľad na malé dobové chalúpky či stodoly. Väčší cyklus s názvom Ľudia z kopaníc ukazuje týchto robotou zodretých ľudí, ich ťažký život i vzťah ku zvieratám. Žatva obsahuje fotografie predstavujúce zodpovednosť za zabezpečenie obživy a celý priebeh žatvy od kosenia až po stohovanie slamy. Okrem reality zobrazujúcej obraz súčasnosti i minulosti sála z obrazov hlavne nadšenie, s ktorým sa kopaničiari stavajú k práci i k životu. „Nikdy sa nesťažujú, nikdy nie sú nešťastní,“ dodal autor.