zit pre opustené mačky a mačiatka, pre ktoré hľadá milujúce rodiny.
Dubnica nad Váhom - Už sú to takmer štyri roky, čo syn Nade Moravanskej priniesol domov malinké mačiatko. Asi štvortýždňové dvojfarebné klbko tu malo byť iba dva dni. „Vraj sa iba pohrá a potom ho vráti,“ spomína. Keďže Moravanskí mali voľakedy doma korytnačku aj rybičky a všetko im to podochlo, lebo sa o to nestaral, Naďa sa zaťala, že zviera doma už nebude, no na pár dní s mačaťom pristúpila. „Prvý večer prišiel neskoro z diskotéky a nebolo už kedy mača zaniesť späť. Druhý deň do toho opäť niečo vošlo a na tretí vysvitlo, že mača nie je kam vrátiť.“ Za tých pár dní však mača prirástlo všetkým k srdcu a sama Naďa ho už nechcela nikomu dať. „Gúľalo sa, mňaukalo. Bolo mi ľúto ho niekomu dať, aby mu neublížil,“ tvrdí. A tak čiernobiela Micka u Moravanských zostala.
Jednej mačke je smutno, a tak asi po roku začala pozerať inzeráty. „Niekomu v Novom Meste nad Váhom sa narodili na dvore cudzie mačiatka, tak som im hneď zatelefonovala, že by som chcela mačičku.“ O pohlaví nového člena rodiny ani na chvíľku nezapochybovala, pretože mala jasný cieľ. Chcela zachrániť ďalšiu mačku pred doživotným sústavným rodením niekde na ulici. A tak do panelového bytu v Dubnici nad Váhom pribudla biela Linda s červeno-pruhovaným chvostom.
Po čase ako zvedavá „mačkárka“ objavila na internete stránku občianskeho združenia Mačky S.O.S. Združenie zložené s nadšencov, ktorí robia všetko pre to, aby zachránili mačky v zlej situácii, im hľadá domovy pomocou súkromných depozitov. „Keď sa nájdu nejaké opustené mačiatka, ranená mačka alebo príliš prítulná a je tu riziko, že by jej niekto na ulici ublížil, prevezú sa tieto zvieratká do Bratislavy. Tu ich prezrie a zaočkuje veterinárka a po absolvovaní karantény sa umiestnia do depozitu čiže do bytu, či domu niektorého z členov,“ vysvetľuje. „Stále hľadáme nových ľudí, ktorí by chceli mačičkám takto pomáhať a na pár týždňov ich prichýliť. Depozit i karanténa má hradené veterinárne náklady, sponzori prispejú aj kvalitným krmivom. Keď začnú pribúdať jarné mačiatka, nebudú naše kapacity stačiť, toľko práce nás čaká,“ tvrdí.
V depozitoch sú mačičky, pokým sa im nenájde nová rodina. Sú tu preliečené a keď majú viac ako päť mesiacov aj sterilizované.
Po čase, kedy sa zoznamovala s prácou združenia, objavila sa tu výzva. „Hľadali niekoho, kto by prichýlil mačiatka, a tak som sa rozhodla niečo pre mačky spraviť, nielen mudrovať v rozhovoroch na internete,“ spomína Moravanská, ktorá mala v tom čase syna na brigáde a tak sa jeho izba premenila minulý rok v júni na izbu pre mačiatka.
Do dnešného dňa prešlo bytom Moravanských už dvadsaťpäť mačiek. Niektoré tu boli iba jeden deň, iné tu boli niekoľko mesiacov. Počas pobytu sa stane každá mačička či kocúrik podľa Moravanskej členom rodiny, a tak je pri výbere nového majiteľa veľmi náročná. Ako prvé sa snaží zistiť, či sa mačka do budúcej rodiny hodí, či nebude niekomu na obtiaž. Okrem toho, že dáva mačičky prevažne do bytov, pri umiestňovaní do nových rodín sa riadi aj niekoľkými zásadami. „Ak si berie niekto mačiatko a býva dlho v práci, snažíme sa, aby šli spolu dve,“ vysvetlila. Podľa Moravanskej je pre ľudí, ktorí sú často v práci, vhodnejšia dospelá mačka, ktorá môže byť doma sama. „Snažím sa im aj vysvetliť dôležitosť kvalitného krmiva a upozorniť ich, aby nedali na reklamy a akcie v supermarketoch.“
Ako už časom pochopila, dôležité je dbať aj na bezpečnosť mačky v novom domove. Raz sa jej ozvali manželia, ktorým vypadla mačička z desiateho poschodia, a tak chceli ďalšiu. „Keď som sa ich spýtala, ako chcú tentokrát zabezpečiť aby nevypadla, povedali mi, že ju budú strážiť,“ spomína Moravanská, ktorá im mačičku nedala.
Keďže má každý týždeň inzeráty v novinách, ozýva sa jej množstvo ľudí, a tak ponúka aj mačiatka, ktoré nemá doma, ale sú v núdzi. Počas takmer roku svojej činnosti sa jej takto podarilo nájsť domov aj pre takmer dvadsať ďalších mačiek. „Často sa ozve niekto, kto chce iba mačku a tvári sa, akoby sme mu mali byť vďační, že nás od nej odbremení,“ tvrdí Naďa, ktorá takýmto ľuďom svoje mačky zásadne nedáva. „S novými majiteľmi udržiavam stály kontakt, nie je problém im zohnať aj kvalitné krmivo za dobrú cenu.“
Pred štyrmi mesiacmi sa na Naďu Moravanskú obrátili ľudia, ktorí našli pod kríkom v Novom Meste nad Váhom mačku so siedmimi mačiatkami. „Vraj ich tam deti roznášajú, tak som si šla po ne,“ uviedla. Opäť ich umiestnila do synovej izby, preliečila, zaočkovala. Z rôznofarebných mačiatok jej doma zostali už iba dve. Čiernobiela Linda a bielohnedá Peggy. Prítulné mačiatka majú teraz cez štyri mesiace a i napriek mnohým váhaniam pre ne stále hľadá novú rodinu. „Strašne ich s manželom milujem, no nemôžeme si ich nechať. Ak by som si ich nechala, už by som nemohla pomáhať iným mačkám,“ vysvetľuje. Keďže Peggy a Linda sú na seba veľmi naviazané, chce, aby šli iba spolu. „Radšej nech ich mám doma dlhšie, ale nájdem im dobrú rodinu.“
Ako sama vraví, má veľké šťastie, že jej partner je tak isto blázon do mačiek ako ona, lebo inak by sa to nedalo. „Niekedy sa na ne nahnevá a káže mi ich niekam zavrieť, no v tej chvíli ich už má na rukách. Keby tak ešte nemal chlpy na obleku, bolo by to ideálne,“ dodáva s úsmevom.
