ára, má Škrovina vrodený výtvarný talent. „Spolu s úctou k tradíciám predchádzajúcich generácií aj technické cítenie boli základným atribútom, ktorý pretavil do svojich výtvarných prác. Inšpiráciu pre svoju tvorbu nachádzal najmä v bohatých zážitkoch z detských a mládežníckych liet na dedine u starých rodičov na turčianskom vidieku, ako i sakrálne maľby. Vo svojej tvorbe sa snaží zachovať krajinu svojej mladosti, i keď sa k nej neviažu iba veselé spomienky. Tvorba Michala Škrovinu je originálna a neopakovateľná. Maľované obrázky nás vtiahli do svojho deja a v mnohých nás vyvolali nostalgické spomienky na detstvo. Ich poetika zastavila na chvíľu čas,“ povedal Július Činčár.
Maľba na sklo autora upútala preto, lebo bola dôležitým prvkom ľudového umenia, ktorý zrazu zmizol. „Tlač litografie bola lacnejšia a obrázky na skle nahradili sladké premaľované madony od Rafaela,“ vysvetlil Škrovina. Začiatkom 80-tych rokov ocenil nadanie vtedy začínajúceho maliara popredný historik insitného umenia Štefan Tkáč, ktorý zaradil jeho maľby do kolekcie výstavy slovenského insitného umenia v Paríži.
Popri maľbe na skle mu učarovalo aj drevo, z ktorého ožívajú vyrezávané rozprávkové bytosti Nechýbajú medzi nimi aj postavy zbrojnošov, vtáčikov, kráľov, zbojníkov, ktoré sa páčia najmä deťom. „Snažím sa, aby moje diela boli veselé a keď z nich majú ľudia radosť, tvorí sa mi lepšie,“ konštatuje Škrovina.
Autor počas takmer štyridsaťročnej umeleckej činnosti prezentoval svoju tvorbu na mnohých výstavách doma a v zahraničí. Svoje skúsenosti rozdával mladým umelcom na kurzoch organizovaných Ústredím ľudovej umeleckej výroby a v roku 2002 vydal i knihu Maľba na skle.
Autor: ak