balu. Za roky-rokúce prežil s futbalom nezabudnuteľne chvíle a stále je mu verný až po hrob. Patrí do generácie tých zanietencov, ktorí vždy boli ochotní pomôcť futbalu aj v neľahkom období, keď bol v Chocholnej tak povediac na kolenách.
Je to človek, nadovšetko milujúci tento šport, akých potrebujeme vo vidieckých kluboch čo najviac. Bez podobných nadšencov by asi sotva existovali a vyvíjali čulú činnosť futbalové kluby na dedinách.
Keď sme si s týmto jubilantom sadli na kus reči, tak bolo rozhodne o čom hovoriť, na čo spomínať a čo hodnotiť. Pri jeho poobzretí späť a celoživotnom bilancovaní sme sa všeličo zaujímave dozvedeli, naším čitateľov prinášame to najpodstatnejšie z jeho bohatej športovej kariéry, hoci by bolo ešte o čom písať.
RODÁK Z HORNÉHO SRNIA
S futbalom začínal už ako desaťročný žiak v Hornom Srní, kde uzrel svetlo sveta. Keď narukoval na základnú vojenskú službu dostal sa do mužstva pohraničiarov - RH Sušice, ktorá vtedy hral III. ligu a odkrútil si tam dva roky. Po návrate do civilu sa vrátil domov - do rodného Horného Srnia, kde sa vzápätí aj oženil. Zhodou okolností a náhod, keď sa raz zišlo menej hráčov Chocholnej na prípravný zápas, tak nastúpil dokonca ako 52-ročný, práve v Hornom Srní, kde faktický s futbalom aj začínal...
V CHOCHOLNEJ FUTBAL NEBOL - IŠIEL DO DRIETOMY
V roku 1959 sa jubilant presťahoval do Chocholnej, ale tam sa vtedy registrovaný futbal nehral, iba rekreačný - medzi dedinami. Dokedy sa v tejto obci súťažný futbal nehral, tak sa rozhodol hrať aktívne za mužstvo Drietomy.
V drese seniorov hral zápasy v II. triede okresných majstrovstiev.
Ešte v tom roku ho však futbaloví nadšenci z Chocholnej lákali, aby sa vrátil späť do obce, kde mal trvalé bydlisko. Športovým zakladujúcim zanietencom sa podarilo vybudovať ohradené ihrisko, na čom mali veľkú zásluhu najmä - Štefan Murárik, Ladislav Gago, Janko Štefanec (všetci už nežijúci), ktorí vlastne položili základný kameň organizovaného futbalu v Chocholnej. Pri ohradení ihriska boli aktívne nápomocní okrem Jozefa Vilímka aj Peter Žitný a Ivan Štrofek. V tom čase síce hral J. Vilímek v Drietome, ale robil všetko preto, aby sa aj v Chocholnej hralo o majstrovské body. O rok a pol neskôr sa vrátil z Drietomy do Chocholnej, kde sa vtedy hrala IV. trieda (asi 5-6 rokov). Potom prišiel vytúžený postup, keď rozhodujúci zápas sa hral vo Veľkej Hradnej, skončil remízou, keď vyrovnávajúci gól vsietil J. Vilímek, čo znamenalo 1. miesto v tabuľke. Nakoniec do III. triedy postupovali až tri prvé kolektívy - okrem Chocholnej ešte V. Hradná a Horná Súča. Jubilant bol kapitánom tímu aj keď hrali v III. triede, potom prišlo k dvojnásobnému prerušeniu činnosti klubu, raz tomu tak bolo kvôli neprístojnostiam v Považanoch a za to Chocholania zaplatili veľmi krutú daň - ročný dištanc a tým pádom futbal v obci zanikol...
PO ODMLKE SA OPÄŤ HRALO ALE...
Keď futbal v Chocholnej dostal stop, tak J. Vilímek odišiel hrávať do Lieskového. Akosi mu to však nedalo pokoj a opäť sa zaslúžil o založenie futbalovú v obci. Chlapci hrali v okolitých dedinách a bolo neraz umením dostať ich späť - domov. Nakoniec sa to podarilo, postúpili, ale v zápase s Leteckými opravovnami ich rozhodca „odpísal“ vylúčil im dvoch hráčov a tentoraz prišlo k polročnej odmlke futbalu v Chocholnej. Aj napriek tomu to však J. Vilímek nevzdal a po tretí raz kriesil futbalový život v obci.
V mužstve hrali známe osobnosti - Jeřábek, Záhumenský, Margetin, Kovačovič.
VAGÓNY BOLI AKO ŠATŇA
Prvé krôčky futbalu v tejto známej obci boli ako inak - veľmi zložité a ťažké, nakoľko v skutočnosti nič nebolo, vrátane žiadných šatní, k dispozícii bola iba Sokolovňa, ktorá doteraz slúži ako prevádzkáreň.
Práve tá slúžila futbalistom ako šatňa. Dokonca boli časy, že hráči sa istý čas obliekali aj v starej chalúpke J. Vilímka, v pivnici MNV a pod. Keď do obce priviezli vyradené vagóny, tak tie slúžili futbalistom dlhé roky ako šatňa. Manželka J. Vilímka prala dresy hráčom takmer dvadsať rokov - zadarmo. Raz darmo, bola to veľká láska k futbalu, ktorá opantala jeho celú rodinu.
ŠATNE OD ROKU 1985
Prišlo obdobie, keď aj v Chocholnej sa dožili slávnostného odovzdania nových vybudovaných šatní pre futbalistov. Bolo to presne 29.8. 1985 a na výstavbe nových šatní pracovali ľudia z celej dediny. Pri tejto príležitosti treba rozhodne oceniť obetavú prácu vtedajšieho predsedu MNV - Ondreja Mandinca a Janka Baďuru, ktorí spravili všetko preto, aby sa postavili na tú dobu veľmi pekné šatne. Záujem o futbal v tejto obci bol naozaj veľký, veď na jednotlivé zápasy chodilo okolo 500-600 ľudí a neraz futbalové dianie spestrovali aj rezké tóny domácej dychovky.
BARIŠ - KOZÁREC - TUHARSKÝ
Bolo obdobie, že v celom regióne mala patričný cveng útočné trio Bariš-Kozárec-Tuharský. Vtedy prišli do Chocholnej futbalisti Trenč. Stankoviec, ktorí boli dovtedy bez prehry a dostali „nakladačku“ výsledkom 6:1. To bola vtedy naozaj veľká sláva...
J. VILÍMEK ZALOŽIL JEDENÁSTKU ŽIEN
Muži Chocholnej hrali futbalový duel v Ostraticiach, v predzápase zápolili domáce ženy s Uhrovcom. To poniektorých motivovalo k tomu, aby ženský futbal sa hral aj v Chocholnej. J. Vilímek sa chopil výzvy a čoskoro založil v obci aj futbalovú jedenástku žien. V priebehu týždňa zaktivizoval tento jubilant v dedine a okolí asi dvadsať dievčat - brankárka bolo dokonca až z Topoľčian. Hviezdou tímu bola bývala prvoligová hádzanárka Trenčína - Maja Šťastná, ktorá hrala futbal za chlapcov Omšenia. Ženy trénovali s veľkou chuťou každý deň a nesmierne sa tešili na premiérový zápas s Ostraticami. Víťazstvo domáceho kolektívu výsledkom 7:0, za prítomnosti okolo 900 divákov bol veľkou motiváciou pre všetkých zainteresovaných. V Suchej bol celoslovenský turnaj o pohár SZM a družstvo žien Chocholnej reprezentovalo - SZM Trenčín. Na podujatie do Suchej pricestovali aj verní fanúšikovia z Chocholnej a čuduj sa svete, hráčky z tejto obce sa prebojovali až do finále, ktoré sa hralo na hlavnom štadióne v Piešťanoch a súperom bola Radošina. Aj keď obava bola namieste, predsa vďaka M. Šťastnej, ktorá hrala vo vynikajúcej forme a bola najlepšou hráčkou sa zrodilo historické víťazstvo - Chocholnej 2:1.
Družstvo žien kormidelníka J. Vilímka neskôr zastrešila Odeva Trenčín a pod Matúšovým hradom ich už trénoval P. Fako. Ženy potom hrali I. ligu za Trenčín - asi dva-tri roky a vzápatí futbal žien po odchode niektorých hráčok zanikol....
VZOROM M. ČEMEZ A V. MASNÝ
Ešte počas hráčskej kariéry boli veľkým vzorom pre J. Vilímka dvaja významní trenčianski futbalisti - Miroslav Čemez, ktorý vo svojej kariére nebol ani raz vylúčený a olympionik Vojtech Masný.
NAJKRAJŠÍM DARČEKOM BY BOL POSTUP!
Najpeknejším darčekom k sedemdesiatinám J. Vilímka by bol postup futbalistov Chocholnej do vyššej súťaže. Je to jeho veľkým snom a doteraz nenaplnenou túžbou, pretože jeho dlhoročná hráčska, trénerská (jeho rukami prešlo okolo 300 hráčov) a celoživotná funkcionárska práca okolo futbalu v tejto obci by aspoň nevyšla nazmar. Súčasným futbalistom, ktorí sú všetci domáci - obyvateľmi Chocholnej-Velčíc (!) na čele s trénerom Jánom Kozárcom plne dôveruje a verí, že sa dožije vytúženého postup - do majstrovstiev oblasti. Táto dedinka by si to určite zaslúžila.
Kus poctivej roboty odviedol v prospech futbalu aj súčasný starosta obce - pán Škriečka a poslanci Obecného úradu.