U ostatných nastalo mediálne ticho a jednotliví protagonisti sa zaradili do bežného každodenného bytia. Mejkpísová sa na istý čas stala novinárkou, Papuľa plánoval otvoriť papuľapub, starosta sa s funkciou starostu rozlúčil a dnes sa živí predajom nožov všetkého druhu. Guru alias Milan Danihel trávi svoje dni v malom kvetinárstve v Dubnici nad Váhom, kde pracuje už viac ako rok. Ešte má nejaké ponuky na účinkovanie. Rád ide tam, kde sú deti a kde môže účinkovať v programe. Nechce byť len pasívnym divákom. „Naposledy som bol v Humennom, medzi postihnutými deťmi. Rád som tam išiel, lebo si veľmi dobre si rozumiem s deťmi. Snažím sa im dávať to, čo som ja očakával od návštev, keď som žil ako dieťa v detskom domove. Keď som súčasťou programu a môžem sa s deťmi hrať, tak som šťastný.“ Ako hovorí, jeho svet sú kvety a deti. V práci trávi takmer celý deň. Ale je tu spokojný. „Najradšej viažem kytice,“ hovorí vyučený záhradník, ktorý, ako tvrdí, sa v tomto povolaní našiel. Najskôr sa, priznáva, obával tejto práce. Mal pochybnosti, či ľudia prijmú jeho štýl viazania. Dnes už má svojich zákazníkov, ktorí oceňujú originalitu. Rád totiž viaže extravagantné kytice, nadnesené, odlišné od tradičných postupov. Na takéto kytice si objednáva aj špeciálne kvety z Holandska. „Holanďania určujú vo viazaní módne trendy. Ale ohodnotia aj snahu o svojský štýl,“ hovorí Milan. Zúčastnil sa medzinárodnej súťaže, kde získal tretie miesto. „Mali sme vytvoriť kvety na romantickú vidiecku svadbu a ja som robil typickú slovenskú svadbu, nedbal som na žiadne trendy a štýly.“
Na sviatok zaľúbených, na Valentína pripravil v kvetinárstve výzdobu. „Valentín je deň lásky a chcem, aby tu ľudia mohli vybrať nejaký darček. A keď si nevyberú, nevadí. Mne stačí, keď sa aspoň potešia pohľadom ako na pekný obraz. Viazanie kytíc beriem totiž ako maľovanie obrazov,“ hovorí Milan. Rád vyrába aj dekorácie v obchode. Vytvoril jazierko, vodopád a sochy lesných zvierat z machu. „Predstavujem si, že by som „na svojom“ mohol robiť takéto veci a mohol by som to vyložiť pred obchod. Rád by som skrášľoval záhrady a aranžoval. Všetko však nejde urobiť za jeden deň. Keď má niečo prísť, tak príde, dôležité je chcieť, nebáť sa a začať,“ tvrdí Guru, ktorý sa chystá rozbehnúť vlastné kvetinárstvo. Hľadá priestory a plánuje sa aj presťahovať z Ladiec do Dubnice.
V životných rozhodnutiach a ich realizácii mu pomohlo, ako hovorí, účinkovanie v šou Mojsejovci. „Šou ma donútila, aby som nebol bojácny voči svetu a pasívny voči svojmu osudu. Riadim sa heslom, že keď si nepomôžem sám, tak mi nikto nepomôže. „Treba si pomôcť a všetko ostatné príde a rozbehne sa. Ísť a nebáť sa, to je dôležité,“ hovorí Milan. Prácou v kvetinárstve som získal prax aj skúsenosti.
Od svojho účinkovania Guru zmenil imidž. Na jeseň si dal ostrihať typické dlhé vlnité vlasy. „Aj hlava, aj myšlienky sú ľahšie,“ komentoval svoje rozhodnutie. So všetkých obyvateľov z domu je v kontakte iba s Versačem. „Feri je teraz niekde v Dubaji, ale keď tu bol, stretali sme sa. Je veľmi pohodový človek, taký jašo. Stretnutia s ostatnými nevyhľadávam, nerozišli sme sa síce v zlom, ale nepotrebujem ich,“ hovorí. To, že sa do šou dostal, vôbec neľutuje, aj keď hovorí, že odišiel, po siedmich týždňoch, v pravý čas. Mediálne dianie okolo Mojsejovcov však sleduje. Tvrdí, že obaja nie sú takí, akých ich na obrazovke vykresľujú. „S Braňom som vychádzal veľmi dobre, Norika má síce svojský odstup od ľudí, ale mám ich oboch rád. Sú to normálni, obyčajní ľudia, ktorí majú možno viac peňazí. Ale každý sme nejaký a máme svoj štýl žitia,“ myslí si. Nepáči sa mu, že ľudia sú strašne zvedaví na životy iných a robia si úsudky z toho, čo vidia v televízii, alebo si prečítajú v bulvárnej tlači. „Nie je to fér, že niekoho súdia, aj keď ho nepoznajú. Nemajú právo riešiť jeho problémy, posudzovať ho, ale svet je teraz taký,“ vraví Guru.
Svoj ďalší život má Milan už dôkladne naplánovaný. Do 50-ky sa chce venovať svojej firme a práci, ktorá ho baví. „S robotou potom skončím, vezmem karavan a vyrazím do sveta. Milujem pamiatky, rád mám aj historické romány, knihy, filmy. Túžim vstúpiť na miesta, kadiaľ šla história. To je môj cieľ.“ Zatiaľ sa však teší na najbližšie leto, že zase pôjde na country festival do Piešťan. „Chodil som po všelijakých iných festivaloch, ale potom som bol v Piešťanoch. Dovtedy mi nebola táto hudba blízka, ale teraz ma chytila. Je to tam úžasné.“
