Článok pokračuje pod video reklamou
Najskôr jeho záľuba vyvolala zvedavé pohľady, neskôr si aj s chlapcami zahral hokej. Tento rok ku korčuľovaniu pridal ešte aj hru na husiach. „Najskôr som to vyskúšal, či to ide a a ako to vezmú ostatní korčuliari,“ hovorí bodrý športovec - muzikant. Výber pesničiek, ktoré si vyhráva počas zdolávania okruhov na ľadovej ploche si nepripravuje, ale ako tvrdí, hrá, čo mu zíde na um. Šport aj hudba boli jeho celoživotnými záľubami.
Keď pracoval, nemal čas venovať sa svojim koníčkom a záľubám. Až teraz na penzii sa dostal k tomu, čo ho baví. V kondícii sa udržiava pravidelnou turistikou. Ako prezradil, do hory chodí stále, najradšej, keď rastú hríby. V lete aj v zime, pokiaľ nie je veľa snehu a ľad. „Aj v nedeľu som bol na Starej Hore, čo je asi 6 kilometrov od Dubodiela.“ Pavel Jasnický kedysi aj lyžoval.No nikdy nekorčuľoval. „V Dubodieli sme nemali na to podmienky, tak som sa naučil až teraz.“ Prvýkrát sa postavil na korčule, ktoré si požičal od syna, pred štyrmi rokmi. „Strašne som sa bál, držal som sa palice,“ spomína na svoje nedávne korčuliarske začiatky. Je dôkazom, že nikdy nie je neskoro začať s niektorými vecami. Pavel by sa rád na ľade stretol aj so svojimi vrstovníkmi. „Chcel by som im odkázať, aby sa hýbali, kým môžu, ako ja.“ Odporúča im, aby namiesto do krčiem chodili športovať. „Radšej nech sem prídu,“ agitačne vyzýva Jasnický.
Do Trenčína chodí korčuľovať aspoň dvakrát do týždňa. A nezabudne si zobrať svoje husličky. Prevádzka ľadu mu ochotne vypne reproduktory, aby si jeho muziku mohli vypočuť aj okoloidúci.
