ačať vracať už v priebehu prvého polroka.
Tento postup sa nepáči primátorovi mesta Branislavovi Cellerovi. Ako uvádza vo svojom stanovisku uverejnenom v mestskom periodiku Info, návrat armády do kasární vníma ako víťazstvo miestnej armádnej loby, ktorá uprednostňuje svoje záujmy pred rozvojom mesta.
Tvrdil, že v priestoroch armády mali byť priestory pre Trenčiansku univerzitu, penzión pre dôchodcov s denným stacionárom, Základnú umeleckú školu.
Mestská samospráva by však bola pri delení majetku a stavebných objektov kasární až v ďalšom poradí. Prednosť by zo zákona dostali štátne inštitúcie. Záujem o objekty v kasárňach ich prejavilo sedem. Do areálu sa chcela nasťahovať krajská a okresná prokuratúra, krajské policajné riaditeľstvo, sekcie verejnej správy a ekonomiky ministerstva vnútra, ministerstvo práce, pedagogicko-metodické centrum a štátna školská inšpekcia. Zo 76-tich stavebných objektov bol záujem predovšetkým o tie, ktoré ministerstvo obrany v posledných rokoch zrekonštruovalo. Od roku 1999 stáli opravy takmer 80 miliónov.
Mesto chcelo kasárne ešte v čase, keď tam sídlili zložky ozbrojených síl a neboli vyhlásené za prebytočný majetok. Podľa hovorcu ozbrojených síl Milana Vangu už v roku 2005 na základe žiadosti zo strany mesta vykonávali analýzy objektov, kam by mohli byť jednotky presunuté v prípade opustenia kasární.
Predstavitelia ozbrojených síl upozorňovali na potrebu zachovania kasární pre ďalší rozvoj a výstavbu OS. Veliteľ Pozemných síl OZ SR Milan Maxim ešte pred Liškovým rozhodnutím o nepotrebnosti kasární uviedol, že by išlo o vážny zásah. So sťahovaním nesúhlasil ani náčelník generálneho štábu Ľubomír Bulík. Označil ho za neekonomické. „Premiestnenie podporných jednotiek veliteľstiev z trenčianskych kasární do Nového Mesta nad Váhom skomplikuje plánované úlohy a obmedzí pružnosť veliteľstiev,“ tvrdil Bulík. Bývalý náčelník generálneho štábu Marián Mikluš upozornil na skutočnosť, že s využitím kasární sa vo všetkých schválených dlhodobých dokumentoch počítalo. Rozhodnutia o nepotrebnosti kasární nazval zbytočne nákladným, nepružným a komplikovaným ťahom z hľadiska bojovej pripravenosti. „K takému rozhodnutiu mohol dospieť len neodborník, ktorý rozhodol iba z pozície politického postavenia, proti názorom vojenských veliteľov.“
Podľa hovorcu ministerstva obrany Vladimíra Gemelu vytvorí ponechanie kasární v Trenčíne lepšie pracovné podmienky pre profesionálnych vojakov a zamestnancov, zabezpečí efektívne a pružné plnenie úloh veliteľstiev, dochádzka do zamestnania sa zjednoduší u 41 percenta profesionálnych vojakov a zamestnancov, ktorí majú trvalé bydlisko v Trenčíne.
Dôležitým sú aj ušetrené financie, ktoré, ako uviedol Gemela, predstavujú úsporu takmer 127 miliónov korún, pri umiestnení útvarov a zariadení rezortu MO SR v kasárňach SNP v Trenčíne, v oblasti infraštruktúry a služieb asi 105 miliónov, po opustení kasární v Novom meste nad Váhom bude úspora 20 miliónov ročne. Na pohonných hmotách, opotrebovaní techniky a cestovnom ušetrí rezort dva milióny ročne. Náklady na presťahovanie z kasární Podjavorinských partizánov Nové Mesto nad Váhom do Trenčína tvoria položku cca 4,5 milióna korún.
******************************************************************************
V kasárňach SNP v Trenčíne sa bude nachádzať 12 útvarov a zariadení MO SR a OS SR, z toho sedem útvarov a zariadení ozbrojených síl SR: Prápor podpory velenia pozemných síl, Spojovacie veliteľstvo, Stredisko riadenia a prevádzky komunikačných a informačných systémov, Čata podpory velenia veliteľstva logistiky, Vojenská hudba, Kultúrne a metodické centrum a stredisko distribúcie filmov a Regrutačné stredisko.
V kasárňach v Trenčíne bude aj 5 útvarov a zariadení MO SR: Sekcia kontroly a inšpekcie MO SR, Riaditeľstvo Vojenskej polície, expozitúra Vojenskej polície Topoľčany, Vojenský úrad finančného zabezpečenia a Posádková správa budov.
V Novom Meste nad Váhom zostane Národné distribučné centrum.