Predavačky v potravinách a drogériách by vám o svojom názore na Vianoce porozprávali veci, že by ste mali hlavu dokola. Doslova padali na nos od únavy vo chvíľach, keď mali už dávno piecť doma koláče a baliť darčeky. Nuž a ešte ich na konci roka čakal ďalší riadne silný erotický zážitok - koncoročné inventúry. A tak ma ani neprekvapuje, že časť ľudí Vianoce nenávidí. Ako dieťa som ich tiež nenávidel. Rád som chodil do školy, mal som tam detských kamarátov, v triede prvú zédeeškársku lásku a výbornú učiteľku, ktorá nás občas vyrúbala. A preto som sa tešil na koniec prázdnin, lebo sme boli zasa všetci pokope a cez veľkú prestávku sme mohli zasa naťahovať spolužiačky počas prechádzky na hlavnej školskej chodbe. Spolužiačky mali z domu väčšinou veľmi dobré desiaty. ale ostávali hladné. Ďalším aspektom Vianoc je samota. Zo všetkých strán sa valia informácie, názory a prejavy, že sú sviatkami rodiny, pokoja, mieru a čo ja viem ešte čoho. Figu borovú! Nikto vám nepovie, že sú to sviatky samoty. Napadne vám to vtedy, keď ste stratili niekoho blízkeho a prvý raz musíte absolvovať stromček bez neho. Alebo keď odídete do dôchodku a chýba vám kolektív, kde bola vždy sranda. Keď sme za onoho času vypisovali povinne tlačivo zvané „dovolenkový lístok“, bola na ňom aj kolónka „účel čerpania dovolenky“. Všetci vypisovali to isté: „dovolenka na zotavenie“. Za éry budovania socializmu bolo nutné občas sa naozaj zotaviť. V tomto období by mal zákonník práce uznávať ako dostatočný dôvod aj vetu: „dovolenka na zotavenie z Vianoc a Silvestra“. Nejde len o cholesterol, žalúdočnú kyselinu, nadváhu a bolenie hlavy. Ja sa napríklad každoročne už niekoľko rokov duševne zotavujem z odpadovej spoločnosti. Tá nikdy nesklame. Aj tento rok boli už v Prvý sviatok vianočný odpadové kontajnery plné a „bordel“ sa hromadil okolo nich. Niekomu systematicky nedochádza (možno, že nemá čím), že ľudia sú na sviatky doma, produkujú viac odpadu, vyhadzujú rôzne obaly, polystyrén z balenia elektroniky alebo starú elektroniku a bohvie čo všetko. A keďže kontajnery sú beznádejne plné a doma nie možné odpad skladovať, kladú ho jednoducho na zem. Najväčší zúfalci kladú odpad aj do kontajnerov na papier a plasty, čím znehodnocujú ich obsah. Ak do toho zafúka od Váhu búrlivý trenčiansky pasát, je okolie domov na dlhú dobu ako vymaľované. No a čo! V marci vyhlási mesto mestské upratovanie a občania, ktorí ešte veria na škriatkov, Gullivera a iné zázraky, vyrazia do chotára vyzbrojení hrabličkami a lopatkami a neporiadok odstránia. Ostatní, čo majú lásku k neporiadku geneticky zakódovanú, však nemusia zúfať. Poriadok bude len chvíľu. Ďalší „bordel“ prepukne už vo Veľkonočný utorok a oni sa budú opäť cítiť ako ryby vo vode.
