„Každá rosnička je populárnejšia než člen Národného divadla“

.

Hudobná kariéra začala v ranom detstve
Ako dieťa vystupoval Marián Pavlovič na rôznych mestských akciách, oslavách, či spievaval dôchodcom. Plnej sále ľudí sa nevyhýbal. Keď bol dieťa, tréma ho obchádzala. „Kiež by tomu tak bolo aj dnes, kedy tréma prichádza akosi častejšie“ priznáva tenor. Rodičia spievali vo folklórnom súbore, takže malý štvorročný Marián vystupoval často aj s cimbalovkou. Neskôr prišiel záujem o šport. Hokej a tenis by vtedy za spev asi nevymenil. Ale práve hudobné nadanie oboch rodičov ho pomaličky do hudobného sveta priviedlo. Mama je dirigentkou zmiešaného speváckeho zboru Cantabile a tak jej syn občas na vystúpeniach počas štúdia na gymnáziu pomáhal. Keďže Marián spieval od malička, tak mu to už vtedy prišlo úplne prirodzené a samozrejmé.

Vysoká škola paradoxne iného charakteru
Keď v posledných ročníkoch gymnázia rozmýšľal, kam pôjde na vysokú školu, rodičia mu občas nenápadne naznačili, aby išiel na umelecký smer. Marián to rezolútne zamietol. Začal študovať zahraničný obchod na Ekonomickej univerzite. Muzika ho ale neobchádzala ani počas vysokoškolského štúdia. Navštevoval jezuitské študentské omše. Tu sa spriatelil s partiou mladých ľudí, ktorí sa venovali černošským spirituálom. Začal s nimi spievať.

Klaviristka z VŠMU
Na klavíri ich sprevádzala študentka z Vysokej školy múzických umení, ktorá mu vybavila stretnutie s jej pedagogičkou. Marián si na tú chvíľu zo smiechom spomína ako na akési parodovanie operného spevu. Profesorka bola ale ochotná sa mu venovať. V tom období zdarma, dokonca trikrát do týždňa. Vtedy sa za hodinu platilo do päťsto korún. Marián mal šťastie. Mohol za to jeho talent. Za pol roka ho pripravila na talentové skúšky na umeleckú vysokú školu.

Všetko vychádzalo
Talentovky na VŠMU boli v januári a ekonómiu končil v júli. Vo februári už vedel, že na školu bol prijatý. Zo 46 ľudí brali šiestich. Marián bol medzi nimi. V jeho živote sa zrazu objavil Peter Mikuláš, výborný klasický interpret. Pedagógovia ho roky lámali, aby si aspoň externe vzal na starosti nejakého žiaka. Vybral si Mariána. V tej chvíli si začínajúci spevák začal uvedomovať, že veci, ktoré sa okolo neho dejú, asi nie sú náhoda. Začal v sebe riešiť otázku ďalšej existencie. Pochopil, že už v detstve otravoval susedov svojimi popevkami a tak sa rozhodol profesne smerovať práve ku klasickej muzike.

Fabriku na zelenej lúke nepostavil
V roku 1995 bola najvhodnejšia doba na vybudovanie podnikateľského zázemia. Všetci jeho kolegovia z Ekonomickej univerzity pôsobia v predstavenstvách úspešných podnikov. Počas rodenia sa hospodárskej diplomacie Marián skončil štúdium ekonómie s červeným diplomom a dnes stojí na drevených doskách. „Snáď ani môj otec to ešte úplne nestrávil“ smeje sa spevák.

Nič nie je staršie ako včerajší úspech
Publikum je stále nové a nové. Človek musí obhajovať svoje umelecké nivó. Marián tvrdí, že nikoho nezaujíma, keď ste včera zažiarili a dnes rupnete v pár tónoch. V opere je to vidieť a ľudia sa divia. Umelcovi na javisku nič neodpustia.

Remeslo môže mať hlboké dno
Práca umelca je náročná najmä na psychiku. Byť na „voľnej nohe“ je na jednej strane príjemné, no na strane druhej to má aj nevýhodu. Umelec si svojim chlebíkom nemôže byť nikdy istý. Môže byť nakontrahovaný na dva roky dopredu, ale môže prísť intriga, indispozícia, choroba a človek zrazu nevie, čo dá rodine doma na stôl.

Práca agentov na nezaplatenie
Prílevom amerikanizácie už všetko funguje na agentúrach. Ak umelec nemá za sebou agenta, ktorý ho dokáže dobre predať, tak nemá veľkú šancu na obsadzovanie. Často sa stáva, že nie kvalitný spevák má za sebou práve výbornú agentúru a tým získava lukratívne ponuky. Marián preto už dnes rozmýšľa, že rozloží hlavný stan buď v Prahe, alebo doma v bratislavskej opere. Najdôležitejšie je dnes už pre neho postarať sa o rodinu.

Medializácia nie je na zahodenie, ak je rozumná
Určitá časť umelcov si veľmi nerada necháva nazerať do súkromia. Mnohé známe hviezdy sú ale podľa Mariana výhodnými mediálnymi nosičmi, ktorých meno ponúka aj sekundárne produkty a to nie je na zahodenie. Opera by sa mala naučiť používať prostriedky modernej komunikácie, aby sa predala. Slovenská opera sa nemá za čo hanbiť. Podľa tenora je jej úroveň skutočne vysoká. „Do bratislavskej opery chodia plné autobusy z Dolného Rakúska a nie je to len cenou vstupného.“ Medializácia je ale podľa neho vec filozofie. Umelec, keď chce odvádzať svoju prácu profesionálne, nemôže sedieť na viacerých koňoch. Spievať, nahrávať televízne šou, nahrávať albumy a poskytovať rozhovory je prvoplánový ťah na rýchlokvasenú popularitu. Keď raz človek ukáže publiku talent, musí ho na každom vystúpení potvrdiť, inak stráca na záujme.

Každá rosnička je populárnejšia než člen Národného divadla
Opera ma výhodu, pretože sa neviaže na jazyk. Našim umelcom porozumie celý svet a naopak svetovým rozumieme my. Cez noty samozrejme. Naopak činoherec odkázaný na mŕtvu slovenskú kinematografiu to má ťažšie. Takýchto ľudí musí prezentovať televízia, dabing, či reality šou. Výborní herci si takýmto spôsobom zabezpečujú základné toky potrebné na živobytie. Marián Pavlovič vníma veľký rozdiel medzi bulvárom a žánrovou medializáciou. Mnohí Slováci, ktorí niečo znamenajú vo svete operného umenia, sú na Slovensku len neznáme postavičky. Skúste si ale otvoriť napríklad Opera News.