apriek únave z cesty a vyčerpávajúceho vystúpenia sa rozhovorila trošku viac.
Striebro neznamená sklamanie
Lucie Bíla má na svojej oficiálnej webovej stránke poďakovanie svojim fanúšikom: „Tohtoročné striebro má pre mňa cenu zlata. Ďakujem vám všetkým za hlasy do ankety Český slávik.“ Slová potvrdila aj na samotnom benefičnom koncerte v Trenčíne. Ako sama tvrdí, cíti sa nádherne. Tento rok bola hudobne viac ticho, ako sú jej fanúšikovia zvyknutí. „Chcela som sa viac venovať rodine,“ hovorí Lucka. Dôvod, prečo strieborné ocenenie nie je sklamaním je prozaický. „Svoj čas som investovala viac do súkromia ako do muziky. Tí ľudia mi hlasy aj napriek tomu posielali a to je veľmi fajn,“ usmieva sa.
Jedným z dôvodov na úsmev je...
Po dvaapolročnej známosti sa v talianskom Miláne Lucka Bíla vydala za hudobníka Václava Bártu, alias Noida. Aj napriek tomu, že srší šťastím priznáva, že s mužmi to nemala ľahké. Vždy túžila mať po boku chlapa, ktorému stokrát za deň môže povedať, že ho miluje a on to nezneužije. „Teraz mám toho najlepšieho na svete,“ netají svoju zamilovanosť. Vašek je podľa speváčky človek, ktorý nemá potrebu s ňou súperiť. Noid jej dokáže navariť, a to je podľa speváčky veľmi milé. „Včera mi spravil údené koleno s chrenom a horčicou. Ja to tak milujem...“ Za najdôležitejšie vo vzťahu s manželom považuje, že pred ním nemusí taktizovať. Nemusí sa hrať na dobývanú nymfu. „Vieme že máme jeden druhého a to je dôležité.“
V Trenčíne vystúpila kvôli charite
Charita je pre ňu súčasť existencie a umeleckého bytia. „Keď má niekto dar od Boha, mal by ho vedieť aj rozdávať,“ tvrdí. Sociálne cítenie mala vraj už na základnej škole a ostalo jej dodnes. Akcie, na ktorých vystúpi, si vyberá. Ak by brala všetky ponuky, bolo by ju veľa vidieť. Zahraničnú charitu odmieta úplne. Slovensko vynímajúc, pretože otec pochádza z Petržalky a nepovažuje to tu za cudzinu. Je niekoľko veľkých akcií, na ktorých sa nezúčastňuje. „Ja nemôžem byť v dave, pretože tam ma nie je vidieť. Ak poviem niekoľkokrát nie, tak zvýšim hodnotu svojho áno,“ vysvetľuje. Potrebuje dostať ľudí v prvom rade na svoje charitatívne akcie. Aj charita musí mať podľa nej svoju logiku a hranice.
Na Vianoce sa veľmi teší
Vianoce má Lucka veľmi rada z niekoľkých dôvodov. Ten najkrajší a pritom taký jednoduchý je, že je stále dieťa. „Mám to šťastie, že mám oboch rodičov, takže sa na to dieťa môžem hrať.“ Maminka robí vraj taký fantastický zemiakový šalát, na ktorý si ako dcéra stále netrúfa. Otec každoročne smaží rezne. Lucka priznáva, že je veľký mäsožravec a jedlo tohto druhu jej dodáva energiu. Okrem iného je aj mama, takže sa teší na Vianoce s celou rodinou. Syn Filip je podľa nej veľký špekulant, pretože na otázku: „Čo by si chcel od Ježiška?“, odpovedal: „Svetový mier.“ Mama to považuje za takú jeho milú taktiku.
Silvester naopak nemá rada
Silvester nerada oslavuje, pretože ho považuje ako smútok z niečoho, čo sa končí a strach z niečoho, čo začína. V novom roku už má ale naplánované dva charitatívne koncerty na opravu kaplnky v dedine, v ktorej býva. „Máme tam krásny nový zvon, ktorý ešte nikto nezaplatil,“ smeje sa.
