h služieb, priestor pre takéto aktivity, no nový zákon platný od 1. septembra 2005 takýto typ ľudí nepozná. Podľa neho bolo základným problémom, že povolenia na pobyt dieťaťa v rodine sa podávali bez psychologických vyšetrení. „Nikto, kto si chcel zobrať dieťa na víkend, nemusel prejsť školením,“ vysvetľuje vedúci oddelenia, podľa ktorého starý režim ale plnil účel. „Mali sme okruh spolupracovníkov, no keďže nebol kontakt s výchovným pracovníkom, mohlo dôjsť aj k negatívnym javom, ako fixácia dieťaťa na niekoho vonku,“ vysvetlil.
V novom zákone sa právne zakotvilo, že výkon ústavnej výchovy nemusí byť iba v zariadení, a tým sa vytvoril priestor pre profesionálne rodiny. Po absolvovaní 40 alebo 60-hodinovej prípravy môžu podľa Dubčáka náhradní rodičia uzatvoriť pracovnoprávny vzťah a sprostredkovať tak deťom z domova domáce prostredie. Tento režim vraj už v niektorých domovoch funguje a deti žijú v rodine zamestnancov domovov. Ak niekto prejde prípravou, nemusí sa ale automaticky stať zamestnancom domova. „Vydáme mu potvrdenie, že absolvoval prípravu na profesionálneho rodiča a on môže udržiavať kontakt s domovom, či brať si deti na víkend,“ vysvetlil.
Prípravou môže prejsť každý, kto má minimálne strednú školu. Keďže sa 60 hodín nedá absolvovať za týždeň, podieľa sa na koordinácii referát poradensko-psychologických služieb. Podľa vedúceho oddelenia je väčšina záujemcov z radov existujúcich alebo budúcich zamestnancov detských domov. Skrátený 40-hodinový kurz je pre ľudí, čo majú pedagogické vzdelanie. „Jednu skupinu sme schopní pripraviť za štyri až päť mesiacov a je možné absolvovať aj individuálne,“ uviedol. Okrem úradu práce, sociálnych vecí a rodiny sa školením zaoberá aj občianske združenie Návrat.