„Je to paródia na nás samých, robíme si zo seba srandu a možno nás ľudia potom budú lepšie chápať,“ hovorí autor. „Dej hry sa odohráva v nemenovanej obci, kde amatérski divadelní herci – ochotníci nacvičujú kultúrny program k oslavám výročia obce a réžie sa ujme ambiciózny režisér - teoretik,“ odkrýva aspoň sčasti dej hry. „Počas nácviku vyplávajú na povrchu rôzne problémy medziľudských vzťahov. Kým v minulých našich hrách sa viac venujeme spoločenským javom, v tejto hre je to viac o vzťahoch, o láske.“
Divadlo Normálka vzniklo v roku 2003 a odvtedy svoju novú hru premiérujú vždy v decembri. „Všetky naše hry sú autorské a tejto línie sa stále držíme. Niektorí tvrdia, že robíme kabaretné predstavenie, ja to považujem za činohru s pesničkami,“ hovorí Ďuriš, ktorý je aj autorom hudby a interpretom pesničiek.
Najnovšie predstavenie divadla Normálka je podľa Duriša zo všetkých doterajších najnáročnejšie. V hre účinkuje deväť hercov, čo autor považuje za takmer maximálny počet pri amatérskom divadle vzhľadom k organizácii nácvikov. Použitá scéna je veľkorysejšia a výtvarnejšia. „Snažili sme sa zachytiť atmosféru miestnej dedinskej krčmy, kde sa odohráva celý dej, aby ľudia mali autentickú predstavu, že sú ozaj v tej krčme prítomní.“
Hru, ktorú si Ďuriš napísal, aj sám režíroval. Pred začiatkom skúšok uvažovali aj o oslovení niektorého z profesionálnych divadelných režisérov. Napokon sa však spoľahli na vlastné sily. „Zohnať skúseného režiséra nie je ľahké. Naviac, ich práca je taká, že za mesiac naskúšajú jednu hru a idú ďalej. S profesionálnymi hercami sa to dá, ochotníci sa nácvikom venujú vo voľnom čase. My sme hru skúšali od apríla, “ poukazuje na náročnosť prípravy hry v amatérskych podmienkach. Niektoré postavy, ktoré v hre vystupujú, písal autor priamo na členov súboru. „Už pri písaní si predstavujem človeka, ktorý by tú hru mal hrať. Niektorým sa to nepáči,“ tvrdí Ďuriš. „Jedna z našich herečiek mi povedala, že ju nebaví hrať samú seba, ale že by chcela hrať iný charakter.“ Písať však vždy priamo na konkrétneho herca v amatérskom divadle nie je celkom možné. „Keď herec odíde a potom postavu hrá iný.“
Podľa hercov sa im však charakter postáv vystihoval dobre, pretože mnohí mali osobnú skúsenosť s takýmito dedinskými oslavami.
Po premiérovom predstavení by radi hru reprízovali, najskôr v januári, najmä v bližšom ale i vzdialenejšom okolí. Plánujú zúčastniť sa aj divadelných prehliadok. „Nemáme však festivalové ambície. Chodíme na prehliadky, aby sme si mali kde zahrať, vypočuť si kritiku od porotcov, porovnať sa s druhými. „Naším zámerom je hrať predovšetkým pre divákov. Hoci v Trenčíne stále platí, že dostať ľudí do divadla je problém,“ hodnotí záujem Ďuriš.