dúci oddelenia sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej prevencie. Podľa jeho slov je zlepšením, že detským domovom aj obecným úradom pribudli nástroje na podporu kontaktu dieťaťa s nariadenou ústavnou výchovou s pôvodnou rodinou. „Detské domovy prispievajú na pobyt v domácnosti, rodič má vyplatený príspevok na stravu. Aby sa uchoval kontakt rodiča s dieťaťom, obec vypláca príspevok na dopravu a má taktiež povinnosť hľadať pre dieťa umiestnenie buď vo vlastnej rodine alebo u niekoho v okolí,“ vysvetlil. Mesačný príspevok je zhruba 1600 korún, a ak sa nenájde rodina, čo by mala o dieťa záujem, ukladajú sa peniaze pre dieťa na účte. Dubčák vidí v takomto prístupe výhodu, pretože zo štátnej záležitosti sa stala záležitosť aj samosprávy a každá obec tak eviduje dieťa s nariadenou ústavnou starostlivosťou. Znižovanie počtu detí v domoch pociťuje úrad aj v rámci kraja, kde majú domovy nenaplnenú kapacitu.
Ďalším spôsobom, ako nezvyšovať počet detí v domovoch, je zabrániť ich vyňatiu z pôvodnej rodiny. Úrad v tomto smere spolupracuje s rôznymi neštátnymi akreditovanými organizáciami, pomocou ktorých chce pôsobiť hlavne preventívne. „Nevieme, či sa to podarí, no chceme takto prispieť k náprave pomerov v rodine, aby sa tam dieťa mohlo vrátiť,“ uviedol. I keď podľa neho je najväčší záujem o deti do jedného roka, nájde sa viacero žiadateľov, ktorí si z domova zoberú aj postihnuté dieťa. Záujem je taktiež aj o rómske deti a v tomto čase pripravujú tohtoročný tretí prípad medzinárodnej adopcie. Úrad v takomto prípade je sprostredkovateľom nadviazania kontaktu, pričom adopciu má na starosti Centrum pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže.
Keďže minuloročný zákon zmenil postup pri sprostredkovaní náhradnej rodinnej starostlivosti, záujemcovia sa po prvýkrát oboznámia s dieťaťom pomocou spisovej a obrazovej dokumentácie v elektronickej forme. Tá je prístupná aj pre zahraničných žiadateľov a nachádzajú sa v nej všetky právne voľné deti. Takáto forma sprostredkovania informácií sa niektorým riaditeľom domovov nepozdáva, no podľa Dubčáka bola zmena opodstatnená. „Ak dieťa v detskom domove niekoho nového uvidí, myslí si, že si prišiel vybrať. Sám som sa stretol s tým, že za mnou deti prišli a pýtali sa ma, či si ich zoberiem domov,“ vysvetľuje vedúci oddelenia, podľa ktorého nie sú deti takto vystavené odmietnutiu.