Časové pásma

A keď Vás už Beta Druhá bude nudiť, zájdite si do Grynyču. Majú tam hvezdáreň, čo sa volá Greenwich, ale ja to píšem po slovensky, lebo Grynyč patrí medzi vybrané slová po „N“. Je tam nultý poludník, ktorý pomyselne rozdeľuje našu matičku planétu na východnú a západnú pologuľu. Na zemi je vysvietená čiara a Vy sa môžete postaviť tak, že jednu nohu máte na východnej a druhú na západnej pologuli. Každý trkvas sa tam nechá vyfotiť. Aj ja mám takú fotku. Od nultého poludníka sa potom doľava alebo doprava (brané podľa glóbusu) odvíjajú časové pásma. GMT znamená grynyčský hlavný čas. Tak u nás je o hodinu inak ako v Londýne a my sme zasa inak o dve hodiny oproti Moskve. Môj dedko mal pravdu. V Moskve vedeli vždy všetko o dve hodiny skôr. Ibaže my nie.

Keď udreli kruté sovietske filmové mrazy, donútil ma život pobehovať po meste našom rodnom, lebo mrzla nafta. A zrazu som sa nevedel orientovať, kde sa vlastne nachádzam. Zamrzli totiž hodiny. Teda časomiera. Na Gottwaldovom námestí, na Námestí Sv. Anny, na Ančaplace ukazovali 9:12. Hneď za rohom ukazovali 6:15. Autobusák v novučičkom červenom autobuse mal k dispozícii ďalšiu číslovku. Všetko zaklincovala železničná stanica, poskytla neuveriteľnú informáciu 17:03. Kde som? V Njújorku? V Sidnej? Abo dokonca v Nemšovej? Prepadol ma úplne nový životný pocit, takzvaná časová bezradnosť. Koľko hodín je vlastne teraz doma u nás v kuchyni? Ale tých pravých. Nefalšovaných.

Lebo len tam sú tie pravé. Voňajú domovom a dobrým jedlom. Netreba sa na ne pozerať. Ak vonia dobrá večera, je pol siedmej večer. Ak ráno vonia ovocný čaj, je pol šiestej ráno. Ak smrdia cigarety, sú štyri hodiny poobede, lebo sused prišiel z roboty, nemôže doma fajčiť a tak húli na balkóne a nám to lezie do bytu. Táto časomiera ma ešte nikdy nesklamala. Navrhujem Vám nahradiť všetky tie vežové, digitálne a ručičkovo – nožičkové hodiny našimi vlastnými raťafákmi. Omyl je vylúčený.