Psíka so zlomenou nohou nechali na mieste a do rána uhynul. Podľa informácií Jozefa Čermáka, vedúceho pobočky mestskej polície na Severe, policajti mali snahu kontaktovať správkyňu útulku, kam chceli psa umiestniť. Yvonne Besuden bola v tom čase mimo mesta, no ako tvrdí, polícii dala kontakt na svojho zamestnanca a nevie prečo nekontaktovali jeho.
Neoznačený béžový labrador sa zatúlal v nedeľu 29. októbra večer. „Nanešťastie sme mu dali obojok s adresou dolu a do pol hodiny zmizol,“ spomína majiteľka Lenka Blažková. Psa sa snažili hľadať, o tom, kde sa nachádza, sa dozvedeli až na druhý deň, keď kontaktovali mestskú políciu. Svojho psa našla ležiaceho v škatuli pred dverami polície a podľa zvláštneho vyfarbenia presne vedela, že je to Bady. O osude svojho psa, ktorý celú noc prekňučal a policajti prišli po psa až ráno, sa dozvedela až od pani, ktorá k nemu večer privolala políciu. „Spolu so známymi sme telefonovali viackrát na políciu, aby sa predsa len o psa postarali,“ tvrdí Inga Hiervegová. Keď nikto nechodil, pod psa podložila aspoň polystyrén a prikryla ho dekami a igelitom.
Pavel Šulek z oddelenia ochrany zvieraťa Slobody zvierat vidí v smutnom prípade pochybenie ľudské aj profesionálne pochybenie polície aj veterinárneho lekára. Ten podľa neho nemal podať utišujúci prípravok relatívne ľahko zranenému zvieraťu a ponechať ho v zime a daždi. „Keď je živočích zranený, aktivizujú sa obranné mechanizmy, ktoré sú však utlmené, keď nevníma bolesť. Vďaka bolesti sa dokážeme zahriať,“ tvrdí. Podľa Šuleka boli policajti povinní kontaktovať útulok. „To urobili, no ak by možno pátrali viac, zistili by aj číslo na inú kontaktnú osobu,“ uviedol. Domnieva sa, že postihnuteľný je iba postup veterinára. O oprávnenosti jeho konania by mala rozhodnúť na písomný podnet Komora veterinárnych lekárov. Privolanému veterinárnemu lekárovi Jiřímu Pilátovi je psa ľúto, no nemyslí si, že by pochybil, pretože nemohol konať inak. „Nemohol som si psa zobrať so sebou. Nemal som ho kam dať a ak by sa mu niečo stalo, mohol by ma majiteľ zažalovať,“ tvrdí veterinár. Dúfal, že pes do rána vydrží a podarí sa ho umiestniť do útulku. Odborník zo Slobody zvierat si naopak myslí, že iba veterinár má právo posúdiť stav zvieraťa a mal sa snažiť zvieraťu pomôcť. „Keby to bol veľký špinavý agresívny vlčiak, ktorého by sa bál, tak to chápem. Ale išlo o udržiavaného neagresívneho labradora,“ dodal Šulek, podľa ktorého by mali majitelia psov skutočne dbať na označenie zvierat, aby k niečomu podobnému už nedošlo.