Besnota je vírusové ochorenie nachádzajúce sa v slinách chorých zvierat, ktoré postihuje centrálny nervový systém a spôsobuje nepríjemnú smrť. Najčastejšími prenášačmi choroby sú psy a líšky, ale môže sa ňou nakaziť aj potkan, či veverička.
Ak je človek pohryznutý známym alebo neznámym zvieraťom, jeho cesta by podľa infektológa Martina Chrena mala viesť v prvom rade k svojmu lekárovi. „Pri besnote je dôležité, o aké poranenie ide, pretože k nakazeniu môže dôjsť až po poškodení kožného krytu,“ tvrdí. Poškriabanie zvieraťom spravidla nie je nebezpečné, ale k prenosu môže dôjsť podľa lekára aj oliznutím prípadnej rany. „Ak človeka pohryzie pes, ktorý má obojok s identifikáciou, dá sa predpokladať, že niekomu patrí a majiteľ sa o neho stará, čiže ho dal zaočkovať,“ vysvetľuje a odporučil zistiť, či bol pes skutočne zaočkovaný proti besnote.
Podľa jeho skúseností ľudia často ani nevedia, aké zviera ich zranilo: „Tvrdia, že to iba vyskočilo, pohrýzlo a ušlo. V takomto prípade musí byť pacient prijatý na infekčné oddelenie, kde ho zaočkujú proti besnote. Ak sa dá zviera, ktoré ho pohrýzlo, nájsť, musí byť dané do karantény alebo utratené. Besnota sa dá stopercentne určiť iba z mozgu nakazeného zvieraťa, a preto musí byť jeho hlava poslaná na rozbor do Bratislavy,“ dodal. Výsledok testu je známy do dvadsiatich štyroch hodín. To je aj lehota, kedy sa najneskôr musí začať s očkovaním proti besnote. Toto ochorenie je zákerné nielen pre takmer stopercentnú úmrtnosť, ale aj pre dlhú inkubačnú dobu. „Človek nemusí navštíviť lekárske zariadenie, iba nad tým mávne rukou a za pol roka sa začnú prejavovať príznaky,“ vysvetľuje lekár.
Vírus sa šíri nervovými dráhami do centrálneho systému, a čím je rana bližšie k hlave, tým je väčšie riziko. Takéto poranenia sú podľa Chrena časté najmä u detí, ktoré sú oproti psovi malé. V takom prípade musí byť súčastne s vakcínou podávané aj sérum. Podľa odborníka sú to hotové protilátky, ktoré ale spôsobujú riziká, rovnako ako aj samotné očkovanie. Okrem anafylaktického šoku, zvýšenej teploty, či vyrážky môže vakcína proti besnote spôsobiť aj zápal mozgových blán. Prvými príznakmi nakazenia besnotou sú teplota a bolesti hlavy. Typickými sú strach z vody a vzduchu. „S určitosťou vieme besnotu zistiť fúknutím pacientovi na šiju, čo u neho vyvolá kŕčový stav, alebo pustením vody, ktorá tak isto vyvolá záchvat,“ vysvetľuje. Ak sa prejavia takéto príznaky, liečba je už iba symptomatická. „Časom dochádza k paralýze svalov a ku kompletnému ochabnutiu dýchacích svalov a bránice, ktoré človeka udusí,“ dodáva. Ľudia podľa slov lekára berú nebezpečenstvo infekcie vážne a dávajú sa očkovať. „Často sa stretávame s predstavou, že vakcína má byť pichaná do brucha, no nie je tomu tak. Vakcína je vstrekovaná pod kožu na bruchu, kde je najviac tuku, a nie je predpoklad, že by sa dostala do krvného obehu,“ vysvetľuje.
Pri výskyte besného zvieraťa sa podľa lekára neočkujú iba pohryznutí, ale aj ľudia, ktorí so zvieraťom prišli do styku. „Keď sa dozvieme, že sa s besným psom hrali deti a on ich olizoval, je tam predpoklad, že dieťa mohlo mať na rukách oderky a tak sa nakaziť,“ tvrdí. Pred desiatimi rokmi museli takto očkovať dvesto detí zo základnej školy v Chocholnej-Velčiciach, kde deti kŕmili prítulného psa, ktorý mal besnotu.
I napriek vedľajším účinkom je očkovanie jedinou možnosťou, ako sa vyhnúť ochoreniu a následnej smrti. Po štyroch dňoch hospitalizácie sa očkovanie plne hradené poisťovňou dá absolvovať aj ambulante.
