rad pre reguláciu sieťových odvetví navýšil ceny pre všetkých výrobcov tepla na Slovensku.
Trenčania by sa mali od nového roka pripraviť na ďalšie zvyšovanie cien. Pracovníčka Stavebného bytového družstva v Trenčíne Zuzana Občanová informovala, že dodávateľ tepla už od 1. októbra zvýšil cenu, ktorá narástla asi o 40 Sk/GJ. „Cenu tepla akceptujeme, ale budeme ju meniť až od 1. januára,“ doplnila Občanová. Zálohy sa zatiaľ nemenia. Zvyšovanie ceny tepla pocítime až v novom roku. „To sa premietne skôr vo vyúčtovaní za minulý rok, kde budú ľudia skôr doplácať,“ upozorňuje Občanová.
Väčšina kotolní využíva na výrobu tepla zemný plyn. Ten je pri jeho aktuálnej cene jedným z najdrahších palív. Preto niektoré mestá hľadajú iné druhy palív. Jednou z možností je aj vykurovanie drevnou štiepkou, ktoré využíva napríklad aj mesto Nová Dubnica. Na vykurovanie používajú palivové drevo, ktoré je posekané na drobné kúsky a spaľuje sa v kotloch. Podľa riaditeľa spoločnosti Termonova Nová Dubnica Jána Šimu, je len veľmi málo výrobcov, ktorí využívajú pri výrobe tepla spaľovanie drevoštiepky. „Materiálové náklady sú zhruba o 50 percent nižšie ako pri plyne,“ pripomína Šimo. „Vstupné náklady pri výrobe 1 GJ tepla v plyne sú 390 až 400 korún, kým v drevoštiepke sú vstupné náklady len 150 až 160 korún,“ doplnil.
Vyrábajú si vlastné teplo
Jeden z mnohých príkladov ako šetriť teplo, ponúka Spoločenstvo vlastníkov bytov na Novomeského ulici 6 v Trenčíne. Vymenili staré okná za nové, plastové, v týchto dňoch finišujú so zatepľovaním fasády. Ale už takmer rok vyrábajú teplo vo vlastnej kotolni. Podľa slov podpredsedu bytového spoločenstva Jiřího Pavlíčka, inšpirovať sa nechali kotolňou v bytovom dome na trenčianskej Partizánskej ulici. „Vychádzala im úspora nákladov na kúrenie 50 až 55 percent,“ prezrádza Pavlíček. Spoločenstvo dostalo päťmiliónový úver, z ktorého na jeseň minulého roku financovalo zriadenie vlastnej plynovej kotolne. Tú zriadili v priestoroch bývalej práčovne. Dva kotle zabezpečujú pre 47 domácností teplo a teplú vodu. Nezanedbateľná je cena projektu. Výstavba kotolne vyšla spoločenstvo vlastníkov bytov na dva milióny 138-tisíc korún. „Návratnosť je do piatich rokov,“ upresnil Pavlíček. „Dodávateľovi tepla sme doteraz platili za teplo ročne milión 700 tisíc a teraz nám to vychádza do milióna ročne,“ povedala domovníčka Anna Zverbíková. V celom dome sú hydraulicky vyregulované „stúpačky“, čo im umožňuje rovnomerné vykurovanie všetkých bytov. „Výhodou tohto systému je aj to, že nemáme takmer žiadne straty pri prenose tepla,“ doplnila Zverbíková.
Úspora je už po takmer roku citeľná. Pri rovnakej vonkajšej teplote minú približne o 30 metrov kubických plynu menej ako pred rokom. Je to najmä vďaka zatepleniu obvodového plášťa domu, čo stálo vlastníkov bytov viac ako dva milióny korún. Podľa podpredsedu spoločenstva by sa mala investícia vrátiť približne do desiatich rokov. Pavlíček sa však netají i tým, že by to mohlo byť aj skôr.
Mesačné zálohy na teplo sa od roku 2004 nemenili, čo priaznivo vnímajú najmä obyvatelia domu. Ušetrené financie pôjdu podľa vedenia spoločenstva na rýchlejšie splatenie poskytnutého úveru.
Ľuboš Hamaj
Na vykurovaní drevom sa dá ušetriť
Trenčín - Po opätovnom zvyšovaní cien zemného plynu, ktoré čaká všetky domácnosti už začiatkom novembra, sa mnohí z nás vrátia späť k vykurovaniu pevnými palivami. Ako najlacnejšie a zároveň najmenej škodlivé sa ukazuje kúrenie drevom. Tento najstarší spôsob vykurovania môže ročne ušetriť až niekoľko desiatok tisíc korún.
Úrad pre reguláciu sieťových odvetví schválil nové ceny zemného plynu pre domácnosti. Tie majú od 1. novembra vzrásť asi o 1,06 Sk/ meter kubický rovnomerne v každej tarife. „Dnešné predajné ceny zemného plynu pre domácnosti boli pri súčasnej úrovni nákupných cien neudržateľné,“ zdôvodňuje zvyšovanie cien predseda predstavenstva Slovenského plynárenského priemyslu Jan Massmann.
Po vykurovaní pevnými palivami siahajú nielen obyvatelia starších rodinných domov, ale s kúrením na pevné palivo počítajú aj mnohí investori pri projektovaní novostavieb rodinných domov. „V starších domoch, kde si občania ponechali po zavedení plynu aj pôvodné vykurovanie pevným palivom, je len na nich, aký druh paliva používajú,“ pripomína Katarína Marková z Útvaru životného prostredia a dopravy Mestského úradu v Trenčíne. Zároveň upozorňuje, aby si občania kvôli bezpečnosti dali prečistiť a skontrolovať komíny.
Na vykurovanie je najvhodnejšie tvrdé a dobre preschnuté drevo, ktoré obsahuje čo najmenej vlhkosti. Z drevín sú to predovšetkým buk, hrab alebo dub. Aj keď cena tohto paliva je v porovnaní s inými druhmi veľmi priaznivá, každý, kto chce vykurovať drevom, musí počítať s tým, že si to vyžaduje vynaloženie značnej námahy.
Cena dreva je rôzna. Závisí to predovšetkým od lokality. V priemere stojí kubický meter tvrdého dreva približne 500 až 600 korún. Závisí to od dodávateľa. Niektoré správy lesov ponúkajú aj dovoz dreva priamo domov, či jeho porezanie. Podľa informácií správy lesov v obci pri Trenčíne, predávajú tvrdé listnaté drevo za cenu približne 486 korún za kubický meter. Mäkké drevo je ešte lacnejšie. Záujem ľudí o palivové drevo má stúpajúcu tendenciu.
S návratom k používaniu pevných palív sú čoraz častejšie aj krádeže dreva priamo z lesov. Mnohé z nich ostávajú nenahlásené a nevyriešené. Trenčianski policajti objasnili v ostatných dňoch okrem iných aj krádež dreva z lesa v časti Kubrica v Trenčíne. Ako informovala zástupkyňa trenčianskej policajnej hovorkyne Katarína Hlaváčová, „Od 13. septembra čelí obvineniu z prečinu krádeže 66-ročný Jozef z Trenčína.“ Ten sa na zimu pripravil veľmi dobre, pretože z lesa si odviezol dvadsať priestorových metrov dreva. „Majiteľovi vznikla škoda za 11-tisíc korún,“ dodáva Hlaváčová.
Podľa prepočtov a porovnaní s ostatnými druhmi palív je kúrenie drevom najekonomickejšie. Náklady na výrobu 1 GJ tepla vyjdú podľa odborníkov približne na 110 korún. Pri plyne výroba rovnakého množstva tepla vyjde asi na 423 a pri elektrine až na 637 Sk/GJ.
Ľuboš Hamaj
Z lesov každoročne mizne drevo za milióny
Rast cien elektriny a zemného plynu vedie ľudí stále častejšie naspäť k tradičnému palivu, drevu. S dopytom však stúpajú aj nelegálne výruby. Drevo na Slovensku pritom nekradnú iba ľudia z chudobných osád. Najväčšie škody spôsobujú organizované skupiny, ktoré vyrážajú do lesa s nákladnými autami, motorovými pílami a odvážajú drevo vo veľkom. „Krádeže dreva sú dlhodobo našou nočnou morou. Presné čísla o spôsobených škodách nemáme, avšak je isté, že ide rádovo o milióny korún,“ povedal hovorca Lesov SR Peter Gogola. V Slovenskom raji vyčíslili škody spôsobené za vlaňajšiu zimu na takmer 4,7 milióna korún, uviedol riaditeľ správy národného parku Dušan Bevilaqua. Tieto škody však vraj nemožno porovnať s predchádzajúcimi rokmi. Ochranári totiž vlani po prvý raz počítali podľa nového zákona celospoločenské škody, ktoré sú oveľa vyššie ako škody spôsobené na samotnej drevnej hmote. „V roku 2005 za krádeže podľa takzvaného farmárskeho zákona odsúdili slovenské súdy 6080 ľudí,“ povedal hovorca ministerstva spravodlivosti Michal Jurči. Pripomenul, že okrem dreva sa kradnú aj rôzne poľnohospodárske plodiny.
„Ceny energií stúpajú. Mnoho ľudí prestáva používať plyn a radšej prechádzajú na tuhé palivo. Aj toho je však nedostatok,“ poznamenal Bevilaqua. Predaj palivového dreva je navyše podľa neho pre vlastníkov lesov v podstate stratový obchod.
„Máme snahu vyhovieť všetkým záujemcom. Avšak našim záujmom je skôr zvyšovať výrobu a predaj drevnej štiepky ako efektívnejšieho vykurovacieho média. Koniec-koncov, k zvyšovaniu podielu energie vyrobenej z obnoviteľných zdrojov sa zaviazala Slovenská republika pri svojom vstupe do Európskej únie,“ dodal Gogola.
Samotné palivové drevo je podľa neho vlastne iba odpadom pri ťažbe, alebo manipulácii. Jeho objem predstavuje asi 3,5 percenta celkovej ročnej produkcie podniku. Lesy Slovenskej republiky tak dodávajú na trh ročne asi 100-tisíc kubíkov palivového dreva. Jeho cena sa podľa Gogolu odvíja od záujmu trhu.
(čtk)
