i ľudia aj roky nevedia, že trpia práve touto chorobou.
Typické príznaky tohto ochorenia sa podľa detskej gastroenterologičky Andrey Bielikovej prejavujú u detí od jedného do troch rokov a sú nimi bolesti brucha, nervozita, zvracanie. „Najčastejšie k nám ľudia chodia s tým, že im dieťa nepriberá a má hnačky,“ doplnila. Tieto príznaky sa podľa lekárky v neskoršom veku ale menia a celiakia sa vôbec nemusí prejavovať hnačkami. „Ľudia často vravia, že ja nemám hnačky, ja nemôžem mať celiakiu. To je omyl, celiakia sa prejavuje aj anémiou či osteoporózou bez iných príznakov,“ vysvetlila. Ďalšími tichými prejavmi tejto choroby, môže byť aj oneskorená puberta, nízky vzrast či precitlivenosť.
Po nasadení diéty má sliznica veľmi dobrú regeneráciu, čo je dôležité pre dobré vstrebávanie živín. Niektorí pacienti si podľa skúseností lekárky myslia, že keď sa im stav zlepší, môžu s diétou prestať. „Celiakia je na celý život. Po opätovnom zavedení lepku do stravy sa problémy vrátia,“ varuje.
Celiakia má pôvod v genetike, a preto sa pri jej zistení u rodičov, musia automaticky testovať aj deti a ak sa naopak zistí u detí, musia sa testovať rodičia aj súrodenci, uviedla detská lekárka. Na chorobu má vplyv aj imunitný systém, ktorý produkuje protilátky voči lepku. Tie sa dajú zistiť z krvi. Chorobu ovplyvňuje aj vonkajšie prostredie, dĺžka dojčenia a zavádzanie lepku do stravy.
Podľa Bielikovej je najideálnejšie zavádzanie lepku do stravy u polročných detí počas toho, ako sú dojčené. „Čím dlhšie sú deti dojčené, tým sa znižuje pravdepodobnosť, že dostanú celiakiu,“ vysvetlila. Podľa nej pri zavádzaní lepku po desiatom mesiaci alebo po štvrtom mesiaci bez kojenia, je výskyt celiakie opäť vyšší.
Voľakedy sa podľa lekárky hovorilo, že táto choroba postihuje iba bielych či iba dievčatá, čo ale nie je pravda. U žien sa vyskytuje dvakrát častejšie a je aj v Afrike. Podľa najnovších výskumov sú traja až trinásti celiatici na tisíc obyvateľov, avšak podľa lekárky sú typické príznaky iba vrcholom ľadovca. „Dôležité je pátranie po skrytých tichých formách, ktorých neliečenie môže vyvolať osteoporózu, chudokrvnosť a je tu taktiež o 125 krát vyššia možnosť nádorového ochorenia tenkého čreva,“ uviedla.
Bieliková pozná prípady, kedy sa celiakia diagnostikovala aj po štyridsiatom roku veku. „Typické formy sa zistia do tretieho roku veku, no tiché formy sa môžu prejaviť hocikedy a často im lekári nevenujú pozornosť,“ tvrdí. Často sa podľa nej stáva, že ľudia chodia po mnohých vyšetreniach, no nikoho nenapadne, že by to mohla byť celiakia.
Ruku v ruke s celiakiou idú podľa detskej lekárky aj mnohé iné autoimunitné choroby ako hepatitída, artritída, cukrovka či zápal štítnej žľazy, pri ktorých je potrebné robiť vyšetrenie aj na celiakiu. Často sa celiakia vyskytuje aj u ľudí s Downovým syndrómom, uviedla.
U niektorých celiatikov sa taktiež objavuje aj dočasná netolerantnosť na mliečny cukor. To je, podľa lekárky, spôsobené zápalom poškodeným epitelom, v ktorého vrchnej časti sa nachádza enzým štiepiaci cukor. „Nemá to každý pacient a tento stav je prechodný, iba pokým sa črevo nezregeneruje natoľko, aby mohlo znova štiepiť laktózu,“ vysvetlila.
Lepok obsahujú všetky obiloviny i keď sa podľa Bielikovej ešte stále diskutuje o ovose. Podľa niektorých vraj malé množstvo neškodí, no zatiaľ jedinou obilninou bez lepku je amarant dovážaný z Južnej Ameriky. „V budúcnosti je pre celiatikov nádej v geneticky modifikovaných potravinách či liekoch, ktoré by zmenili reakcie lepku na epitel tenkého čreva,“ dodáva.
