Článok pokračuje pod video reklamou
tný klub. Ten podľa myšlienky jednej z matiek - Kataríny Malíkovej, chce zabezpečovať osvetu a pomoc ľuďom postihnutým celiakiou. „Celý život som mala kožné prejavy, no až počas tehotenstva pred štyrmi rokmi mi zistili, že príčinou je celiakia,“ spomína. Druh, ktorým Katarína trpí, sa nazýva Duringova forma a prejavuje sa kožnými vyrážkami následne po zjedení nevhodnej stravy. Keďže je celiakia dedičnou chorobou a najväčšmi sa podľa Kataríny dedí z matky na dcéru, pripravili ju lekári na to, že aj jej dieťa môže mať tú istú chorobu. „V ôsmich mesiacoch sme malej začali dávať lepok, mávala hnačky a bolelo ju brucho,“ spomína. Po špeciálnom vyšetrení v Bratislave sa potvrdila celiakia spoločne s intoleranciou na laktózu.
Mária Macharová má chorú staršiu dcéru, ktorá má diétu od dvoch rokov. „Dcérka nerástla, bola unavená, strácala svalstvo a mala nafúknuté brucho,“ uviedla matka. Po krvnom obraze, ktorý bol v katastrofálnom stave, spravili dievčatku ďalšie vyšetrenia a poslali na biopsiu do Bratislavy, kde sa celiakia potvrdila taktiež spoločne s neznášanlivosťou laktózy.
Celiakia existuje aj v skrytej forme, ktorá sa prejavuje slabými kožnými prejavmi a únavou, od detstva sa s takýmito príznakmi potýkala aj Zuzana Poradová. „Mala som málo krviniek, bolesti kĺbov, veľmi ma bolelo brucho a nič nepomáhalo,“ uviedla. I keď ležala na internom a chodila od jedného k druhému doktorovi, na nič jej neprišli. „Dopočula som sa, že by mi mohla pomôcť bezlepková diéta, a tak som si ju sama nasadila,“ spomína. Po niekoľkých mesiacoch Zuzana zistila, že je jej oveľa lepšie. So svojím objavom prišla za svojím lekárom a po vyše dvoch rokov prešľapov v stravovaní drží diétu poctivo.
Keďže majú Katarína Malíková aj Mária Macharová malé dcérky chodiace do škôlky, majú rovnaké problémy. „Každý večer idem variť, nachystám obedár s kompletnou výbavou do škôlky,“ vysvetľuje Mária. Katarína pribaľuje taktiež svojej dcére vlastnú stravu, no má to sťažené tým, že dcére bezlepková strava vôbec nechutí. „Kuchárka v škôlke je milá a vždy malej jedlo zohreje, ale chcú z hygienických dôvodov nosenie vlastnej stravy zakázať,“ sťažuje sa matka.
Deti postihnuté celiakiou majú preukaz zdravotne ťažko postihnutých a matky s nimi môžu byť doma až do šesť rokov. „Zákazom nosenia vlastného jedla sa problém nerieši. Matky môžu zostať doma, ale keď dieťa začne chodiť do školy, je tu ten istý problém znova,“ vysvetľuje Mária, podľa ktorej zatiaľ v Trenčíne nie je žiadna škola, ktorá by varila bezlepkovú stravu.
V trenčianskych základných školách je podľa Kataríny Malíkovej asi dvadsaťpäť detí s celiakiou, no ich aktivite by pomohlo, ak by vedeli presný počet celiatikov v Trenčíne. „Rodičia nie sú ochotní voziť deti do inej školy, tak sa snažíme presvedčiť aspoň základnú školu na Sihoti a druhú na Juhu, aby bezlepkovú stravu varili. Rodičom by to veľmi pomohlo,“ tvrdí Malíková.
Vzorom pre trenčiansku spoločnosť celiatikov je piešťanská, ktorá má okolo dvestopäťdesiat členov a vydáva aj vlastný informátor s receptami, radami a akciami. Trenčiansky celiatici sídlia v KC Aktivity na sídlisku Juh, kde každú poslednú nedeľu v mesiaci organizujú spoločné stretnutia. Snažia sa taktiež organizovať rôzne akcie a poskytovať recepty. Zatiaľ si všetko hradia sami, no budúci rok plánujú o pomoc požiadať mesto.
