Článok pokračuje pod video reklamou
Jazz pod Hradom priniesol niekoľko noviniek - program, rozdelený do štyroch dní (slovenský deň, festival mladého jazzu, jazz international a nedeľa venovaná pamiatke Vlasty Průchovej), zmena priestoru a v neposlednom rade festival mladého jazzu.
Piatok bol teda venovaný mladým umelcom z Čiech a Slovenska, ktorí sa prezentovali formou súťažnej prehliadky a tak dokázali, že tento menšinový žáner nie je len pre staršiu generáciu. Cenu za vysoko technický a profesionálny prejav si odniesla formácia Finally, za umelecký prínos a jazzový prejav sa z ceny tešili Spring Dring. Okrem týchto ocenení má festival vo svojej dramaturgii aj tri iné oblasti hodnotenia. Cenu za objav si získala Viola Falb, sólistom trinásteho ročníka je Rainer Böhm, no a osobnosťou Al Foster, ktorý v Trenčíne vystúpil už v máji, v rámci svojho európskeho turné.
Tohtoročný jazz fest mal ambíciu prilákať mladého diváka. V piatok večer vystúpili Gulo Čar, ktorých riaditeľ festivalu Ján Babič trefne nazval jazzovo-funky smršťou. Jedným z hlavných ťahákov bol bezpochyby Dan Bárta & Illustratosphere, na ktorého sa v sobotu prišlo pozrieť viac než 500 divákov. K vynikajúcej atmosfére prispel aj príjemne naladený Dan Bárta, čo prispelo k jeho famóznemu výkonu na pódiu. „Hralo sa nám celkom fajn, aj napriek tomu, že na začiatku sme mali trošku problém so zvukom, ale potom to už bolo tak, ako sme zvyknutí.“ Peter Lipa, rovnako ako pred štyrmi rokmi, otváral večer s legendami, v nedeľu svojim vystúpením otvoril večer venovaný pamiatke Vlasty Průchovej. Tento jazzman je dramaturgom ďalšieho jazzového festivalu na Slovensku, a ako parafrázoval jeho slová Ján Babič: „v každom okresnom meste by sa mal raz do roka hrať jazz a stretávať sa tu jazzmani“. Medzi týmito dvomi festivalmi teda nejde o konkurenciu, ale o priateľské vzťahy a imaginárnu spoluprácu. „Festival nie sú konské dostihy. Ťažko sa tu odmeria, čo je lepšie. Počet návštevníkov tiež nie je adekvátnym barometrom na porovnávanie. V Trenčíne boli kapely, ktoré o niekoľko rokov slávili úspech na bratislavských „jazzákoch“. Myslím, že taká Viola Falb, ktorá tu tento rok vystúpila pôjde určite s popularitou rapídne hore a ešte o nej budeme počuť aj na Bratislavských jazzových dňoch,“ dodal Babič.
Naplniť program takéhoto festivalu nie je jednoduché. Nič nie je náhoda a nič nie je nevyhnutnou výplňou v programe. Všetko má svoje opodstatnenie. Close Harmony Friends tu tento rok vystúpili akoby symbolicky, veď presne pred desiatimi rokmi získali práve v Trenčíne cenu za festivalový objav. Osobnosť, ako je Vít Fiala, hral s Vlastou Průchovou niekoľko rokov, preto mu rovnako patrilo miesto v nedeľnom programe. Faktom ale ostáva, že mladého diváka prilákal už spomínaný Bárta s kapelou. V rovnakej filozofii budú organizátori pripravovať aj budúci ročník. „Presné mená ešte samozrejme nevieme, ale presne vieme, kam chceme smerovať“. Riaditeľ festivalu Ján Babič plánuje rozšíriť festival mladého jazzu na medzinárodnú úroveň. Program by mal byť obohatený o severské štáty. „Sme v rokovaní napríklad s Malen Mortensen,“ prezrádza. „Rovnako tu radi privítame jazzové formácie z pobaltských republík, ako napríklad Dainius Paulauskas z Litvy, no a nemali by chýbať kapely z vyšegrádskych krajín.“
