CHCEL BYŤ IBA BRANKÁROM
Keď v roku 1972 začínal hráčsku kariéru, práve vtedy Československo získalo titul majstra sveta a upútali ho najmä výkony brankára Jiřího Holečka a skvelá divácka atmosféra. V meste na Záhorí postupne absolvoval všetky hokejové triedy ako brankár. Za spomínané mládežnícke obdobie prešiel rukami viacerých skúsených trénerov a s odstupom času veľmi rád spomína najmä na ostrieľaných kormidelníkov - Kazinotu a Horského. Nikdy v živote nebanoval, že sa stal práve hokejovým brankárom, netúžil byť ani obrancom, tobôž už nie útočníkom.
PREMIÉRA PROTI LITVÍNOVU
Keď ukončil základnú školu v Skalici, prišiel v roku 1979 na strednú do Trenčína, kde študoval odbor letecký mechanik. Od svojich pätnástich rokov už obliekal dres trenčianskych dorastencov a striedavo aj juniorov. V kádri seniorov Dukly začínal v roku 1983 u trénerov J. Černického a B. Šajbana. S odstupom času si spomína aj na svoju premiéru v mužstve mužov, keď v roku 1984 nastúpil v bránke Dukly (bola na 10. mieste) proti Litvínovu, ktorý bol vtedy lídrom ligovej tabuľky. Hoci mal obrovskú trému, Dukla čochviľa viedla 3:0. No prvá strela, ktorá išla smerom naňho, skončila gólom... Po presných zásahoch Vozáka a Vladimíra Ružičku (3:2) bol Edo chtiac-nechtiac vystriedaný a zápas skončil nakoniec 4:2 pre domácich. Tak-či onak, bola to jeho veľká skúsenosť a škola, hoci ho v tomto premiérovom zápase citeľne poznačila najmä veľká tréma.
OSEMNÁSŤ ROKOV ČINNOSTI
V sezóne 1995-1996 mal nechcenú pauzu (úraz kolena). Príchuť ligového „chlebíčka“ neskoršie okúsil aj v Brne a Spišskej Novej Vsi, hráčskú kariéru ukončil v roku 1997 - so skvelou bilanciou vyše 400 ligových štartov!
Za zmienku stojí, že hokej aktívne hral pozoruhodných osemnásť rokov!
NAJVÄČŠÍ ÚSPECH - OH V NÓRSKU
Hoci sa zúčastnil majstrovstiev sveta a Európy juniorov, zápolil aj medzi československými seniormi, predsa len účasť na zimnej olympiáde v nórskom Lillehameri bola preňho najväčším športovým úspechom, nakoľko odchytal najviac významných stretnutí. Bola to jeho prvá a zároveň aj posledná účasť v reprezentačnom drese na olympijských hrách.
OBĽUBUJE CESTOVANIE
Veľmi rád cestuje a preto sa vždy tešil na významné hokejové podujatia, pri ktorých spoznal množstvo ľudí - zanietených najmä pre šport.
Hokej mu dal v živote nesmierne veľa, ale obral ho o čas, ktorý chcel prežiť so svojou rodinou. Tá však jeho hokejové potreby plne akceptovala.
PÄŤ ROKOV TRÉNEROM A FUNKCIONÁROM
V Trenčíne trénoval mládež a zároveň aj funkcionárčil päť rokov. Ako tréner brankárov pôsobil dva roky a tri roky trénoval dorast Dukly, s ktorým získal aj titul majstra SR. Okrem toho bol manažérom mládeže v Dukle Trenčín.
VEĽKÁ VÝZVA
Nepochybne medzníkom v jeho trénerskej a funkcionárskej práci je 1. október 2006, keď odchádza pracovať na Slovenský zväz ľadového hokeja, kde bude vykonávať funkciu vedúceho reprezentačného oddelenia. Konkrétne bude mať na starosti mládežnícke kategórie od 15 do 18 rokov. Jeho pracovnou náplňou bude sledovanie jednotlivých talentov a majstrovských zápasov po celom Slovensku a ČR, oponentúra voči nomináciam a pod. Je to nepochybne nová veľká výzva, v ktorej sa môže posunúť po trénerskej stránke iba smerom nahor. Samozrejme, že táto funkcia mu nepadla do lona len tak, z ničoho nič, stal sa totiž víťazom konkurzu spomedzi piatich kandidátov na túto funkciu. Po ukončení zmluvy s Duklou odchádza Edo začiatkom októbra pracovať do Bratislavy na SZĽH.
NOVÝM MANAŽÉROM
RÓBERT KOMPAS
Po Hartmanovom odchode z funkcie manažéra mládeže v Dukle preberá túto funkciu ďalší bývalý brankár a súčasný mládežnícky tréner Róbert Kompas. Funkciu trénera juniorky Dukly, ktorá je zatiaľ na 4. mieste tabuľky, prevezme po Edovi Peter Bohunický.
RODINA
Manželka Karin je učiteľkou v školskej družine, rovnako sa stará o deti ako jej manžel, ktorý má však pod palcom predovšetkým hokejové detváky.
Starší syn Eduard bude mať 18 rokov. Takisto hráva hokej, dva roky ho trénoval otec Edo. V súčasnosti reprezentuje juniorov Dukly, nie je však brankárom, nakoľko otec mu to zakázal, hoci nad tým reálne uvažoval. Brankárom rozhodne nie je čo závidieť, veď je to veľmi ťažké remeslo.
Druhý syn Ronald má jedenásť rokov, skúšal chvíľu futbal aj hokej, ale k športu už príliš neinklinuje. Zaujíma ho totiž úplne iný smer - chodí do ľudovej školy umenia...
RYBÁRČENIE
Jeho najväčším zážitkom z rybárčenia (tomuto ideálnemu koníčku na relax sa venuje už 12 rokov) je tohtoročná návšteva nórskych fjordov, kde sa mu podarilo chytiť ukážkové úlovky, z ktorých za pozornosť stál najmä polmetrový žralok. Je to jeho rekordný úlovok, aj keď na svojom konte má ulovených už niekoľko unikatných kaprov. V Nórsku ho očarila najmä fascinujúca príroda, za celý týždeň pobytu prežil nezabudnuteľné zážitky a veľké dobrodružstvo, ktoré odporúča každému rybárovi. Bol to preňho naozaj skvelý relax, ktorý už po náročnej práci potreboval.
Edo teda odchádza za hokejovou prácou spod hradu Matúša Čáka do Bratislavy, kde ho čaká neľahké trénerské sústo. Po patričnom udomácnení sa v novom prostredí začne naplno zaberať v novej funkcii a verí, že jeho práca nevyjde nazmar, ale v prospech mládežníckeho hokeja na Slovensku.
VIZITKA
Narodil sa 5. júna 1965 v Skalici. S hokejom začal ako 7-ročný vo svojom rodisku na Záhorí. V roku 1979 prišiel do Trenčína. Počas svojej hráčskej kariéry zaznamenal vyše 400 štartov v majstrovských ligách ešte za ČSSR, ČSFR, SR. Z klubov to bola Dukla Trenčín, jednu sezónu odohral v Brne a Spišskej Novej Vsi. Svoju aktívnu činnosť ukončil v roku 1997. V drese trenčianskej Dukly získal dvakrát druhé miesto vo federálnej lige, jedenkrát skončil na 3. mieste. Dvakrát bol s Trenčínom majstrom Slovenska. V roku 1992 sa zúčastnil Ligy majstrov vo Fínsku, na svojom konte má štarty za reprezentáciu ČSSR a ČSFR a okolo 50 vystúpení v slovenskom drese. Na MEJ v Nórsku (1983) si zaknihoval tretiu a na MSJ vo Fínsku (1985) druhú priečku. Predstavil sa na turnaji Izvestija 1989 v Rusku, zúčastnil sa Hier dobrej vôle 1980 v Amerike, na Švédskych hrách 1990, na OH 1994 v nórskom Lillehameri a zaslúžil sa aj o prvenstvo MS skupiny „C“ na Slovensku. Štartoval aj na MS vo Fínsku. Dva roky pôsobil ako manažér v HK Trnava, tri roky pri mládeži Dukly Trenčín. Bol manažérom a trénerom brankárov v juniorskych kategóriách SR 16, 17 a 20-ročných. Absolvoval SOU s maturitou - v odbore letecký mechanik (1983). Je držiteľom trénerskej licencie „A“.
Jeho najväčšou záľubou je rybárčenie. Obľubuje šaláty s kuracím mäsom, z nápojov - ako rodený Skaličan - uprednostňuje pohár dobrého vínka a minerálku.
