Neskôr pracoval na trenčianskom letisku, aj v Novej Dubnici, odkiaľ sa presťahoval v roku 1956 do Trenčína. Aby nemusel do práce dochádzať, zmenil zamestnanie a nastúpil do Pozemných stavieb a po dvoch rokoch stal hlavným stavbyvedúcim. „Keďže sme splnili plán, za odmenu mi minister Takáč splnil požiadavku, aby sme aj na Slovensku vytvorili Výskumno vývojový ústav pre miestne stavebníctvo,“ uviedol. V roku 1965 teda dostali povolenie a Mikloš sa stal na dvanásť rokov vedúcim a neskôr riaditeľom ústavu, ktorého poslaním bolo slúžiť občanom a podnikom, ktoré zabezpečovali stavby a rekonštrukcie.
Ako priznal, stál taktiež pri založení tradície používania tapiet v celom Československu. „Vytvorili sme normy, vyučovali pracovníkov a táto metóda sa ujala aj pre hromadnú výstavbu,“ uviedol. Dnes sa tapety používajú menej, no podľa Mikloša je to preto, že máme málo skúsených ľudí. V období, kedy sa tapety začali používať, znamenali veľa, pretože vylúčili mokré procesy v panelovej výstavbe. „Ušetrilo sa mnoho murárov a urýchlila sa výstavba,“ spomína.
Do dielne ústavu patria aj projekty, podľa ktorých bolo vybudované trenčianske výstavisko TMM. „Chceli sme, aby v Trenčíne zapustili korene výstavy a zaradili sme sa tak medzi výstavné akcie v ČSSR,“ uviedol.
V roku 1977 odišiel Mikloš na Úrad vlády, kde pracoval dvanásť rokov ako tajomník vládnej komisie pre stavebníctvo. Tu pracoval až do dôchodku v roku 1989. Po odchode do dôchodku sa zapísal do občianskeho združenia Jednoty dôchodcov, v ktorej od roku 1996 zastáva rôzne funkcie a tento rok bol už tretíkrát zvolený za predsedu krajskej organizácie a je členom aj ústredia JDS.
Za veľký úspech trenčianskej Jednoty dôchodcov považuje založenie Akadémie tretieho veku, ktorej nedávno otvorený ročník je už jubilejným dvadsiatym. „Je to jediná akadémia pre dôchodcov v takomto rozsahu na celom Slovensku a vždy sa na nej zúčastňuje minimálne sto poslucháčov,“ uviedol. Dôchodcovia podľa neho prednášky o chorobách, literatúre, práve či rehabilitácii považujú za spoločenské stretnutia, na ktoré sa raz za mesiac veľmi tešia. Celý úspech vidí v spolupráci s Fakultnou nemocnicou, Regionálnym úradom verejného zdravotníctva, lekárov či polície. S Jednotou dôchodcov spolupracujú bez nároku na honorár. „Za akadémiou je aj niekoľko sto hodín dobrovoľníckej práce,“ vysvetľuje.
Jednota dôchodcov je podľa Mikloša druhým najväčším občianskym združením na Slovensku. „Celkovo máme 67-tisíc členov, pričom v Trenčianskom okrese je v 25 organizáciách zoskupených 2200 členov,“ upresnil.
Pôvodne vznikla Jednota dôchodcov, aby napomohla členom v otázkach poradenstva a vzdelávania, no hlavne aby zabezpečila možnosti stretávania sa členov. Ústredie JDS podľa Mikloša taktiež pripomienkuje podklady smerujúce do Národnej rady.
Pre svojich členov sa snaží JDS organizovať rôzne podujatia spoločenského významu, krúžky, no všetko podľa predsedu záleží od spolupráce s obcami. Za jeden z organizačných vrcholov považuje Mikloš turistický zraz a športové hry, ktoré sa nedávno konali priamo v Trenčíne. Popri iných aktivitách spolupracuje JDS v Trenčíne aj s Klubom vojenských veteránov, ktorý sedemkrát do roka organizuje kultúrno-spoločenské podujatia v Kultúrnom a metodickom centre.
Výsledkom spolupráce s Trenčianskou univerzitou Alexandra Dubčeka je organizácia Univerzity tretieho veku. Prvý ročník otvorili v školskom roku 2002-2003. Už dva turnusy dôchodcov, ktorí z rôznych príčin nemohli navštevovať vysokú školu, získali osvedčenia a podľa Mikloša sú z toho nadšení. „V týchto dňoch robíme nábor na ďalší školský rok a potrebujeme minimálne štyridsať poslucháčov,“ uviedol Mikloš. Ako dodal, Jednota dôchodcov chce požiadať Ministerstvo školstva, aby prispelo aj na túto formu vzdelávania. „Zatiaľ si všetky výdavky musia hradiť samotné univerzity,“ posťažoval si.
Voľného času má Jozef Mikloš málo a preto si veľmi váži svoju manželku, ktorá je zhovievavá k jeho večnej zaneprázdnenosti. „Nemôžem povedať, že by ma táto práca zaťažovala, pretože to, čo človek robí rád, nie je záťažou.“ Svoju aktivitu venuje Mikloš aj zakladaniu ďalších organizácií v okolitých obciach a možno bude čoskoro Jednota dôchodcov aj v Soblahove. „Mal som tam dnes ísť, no babky mi odkázali, že kopú zemiaky, tak pôjdem neskôr,“ dodal.
VIZITKA
Narodil sa 4. 3. 1930 v Trenčianskych Miticiach, odkiaľ sa v roku 1941 presťahoval do Trenčína. Ako stavbár sa pričinil o zavedenie tradície tapiet a stál pri výstavbe areálu trenčianskeho výstaviska Pod Sokolicami. Od nástupu do dôchodku sa venuje aktívne práci pre Jednotu dôchodcov, kde je aj siedmy rok predsedom krajskej organizácie. Je ženatý, má tri deti, osem vnúčat a dve pravnúčatá.
