Pondelok, 26. október, 2020 | Meniny má DemeterKrížovkyKrížovky

Ivan Soviš a Zdeněk Hrbáček sa nezmazateľne zapísali do atletických kroník

Žijú medzi nami, sú našimi súčasníkmi. Majoritnú časť z nich vôbec nepoznáme, tú menšiu, známejšiu, nevnímame pre zmenu tak intenzívne, ako by si možno zasluhovala. Napriek tomu, že si nás dokážu získať prvým osobným kontaktom, prvým stiskom podanej ruky.

Aj keď sú v podstate rovnakí ako väčšina z nás, svojím spôsobom sú predsa len iní. Neprehliadnuteľní. Nešetria elánom ani časom, hýria vitalitou a pracovným nasadením. Nezdráhajú sa, napriek tomu, že výsledný efekt ich snaženia nekončí vo vlastnom vrecku, podeliť sa o svoje schopnosti a zručnosti so širokým okolím. A kým roky bežia, bez toho, aby sme si to vôbec uvedomovali, prerastajú pozvoľna rámec šedého priemeru spoločnosti, stávajú sa majstrami svojho remesla, priekopníkmi doby, v ktorej žijú. Jedným slovom, stávajú sa legendami zanechávajúcimi po sebe jasnú a nezmazateľnú stopu profesionálneho fortieľa, posúvajúcu nás nezadržateľne čoraz k vyšším a vzdialenejším métam, čoraz k náročnejším cieľom. Zapaľujú v nás iskru nesmrteľnosti, robia nás zo dňa na deň múdrejšími, bohatšími, hoci veľkosť a skutočný význam ich odkazu si začíname uvedomovať až vtedy, keď sa začínajú stávať neodmysliteľnou súčasťou nášho sveta. Niečoho, čo máme radi, k čomu nezadržateľne inklinujeme, s čím odmalička žijeme a vyrastáme...

Skryť Vypnúť reklamu

Búrlivák s pištoľou

S jeho osobou som sa po prvý raz stretol prostredníctvom televíznej obrazovky v časoch najväčšej slávy niekdajšej „Péteesky“, prestížneho a veľmi populárneho medzinárodného atletického mítingu PRAVDA - TELEVÍZIA – SLOVNAFT, patriaceho svojho času nielen k najvýznamnejším športovým podnikom svojho druhu na území bývalého Československa, ale i na území celého vtedajšieho socialistického tábora. Zaujal ma rozhodnosťou, istotou a prirodzenosťou, s akou sa pred každou z bežeckých disciplín dokázal pohybovať medzi velikánmi kráľovnej športu, ale i strohosťou a účinnosťou svojich štartovných povelov, emocionálne bičujúcich povestné ticho pred búrkou. Imponovalo mi, ako toto ticho jediným výstrelom dokázal zmeniť na tryskajúci gejzír radosti a mladistvého elánu, na nedefinovateľnú eufóriu tela i duše. Takto, cez prežité pocity, som sa za roky pôsobenia v športe naučil vnímať jedného z najvýznamnejších predstaviteľov dubnickej atletiky, bývalého úspešného pretekára, súčasného rozhodcu, trénera a funkcionára, oficiálneho štartéra Slovenského atletického zväzu, Ivana Soviša (na snímke v strede). Podľa všetkého, na dlhé roky to tak aj zostane.

Skryť Vypnúť reklamu

Narodil sa 18. júna 1936 v Púchove. Po absolvovaní základnej školy nastúpil do Odborného učilišťa štátnych pracovných záloh v Dubnici nad Váhom, kde sa vyučil za sústružníka. V roku 1954 nastúpil vo vyučenej profesii pracovať do dubnickej Škodovky a po úspešnom ukončení večerného štúdia na Strednej priemyselnej škole strojníckej v Dubnici nad Váhom v nej natrvalo aj zakotvil. Ako technik–normovač, neskôr ako technológ.

Od skorej mladosti obľuboval šport. Hrával futbal, blízko mal k atletike. Tej sa napokon upísal natrvalo a zostal jej verný dodnes. V roku 1960, ešte ako aktívny pretekár, sa významnou mierou podpísal na oživení činnosti atletického oddielu Spartak. Pomerne zavčasu sa začal venovať trénerskej práci a už v roku 1963 pod jeho vedením, ako prvý dubnický atlét získal Vladimír Duda titul majstra ČSSR v cezpoľnom behu dorastencov, o rok neskôr jeho zásluhou priviezlo družstvo starších dorastencov z M-ČSSR bronzové medaily. Popri Vladimírovi Dudovi medzi ďalších pretekárov odchovaných pod jeho odborným vedením možno zaradiť Alfonza Kasáka (800 m), Ladislava Klačmana (3000 m, 1500 m prek.), Jozefa Daňa (1500 m prek.), Jozefa Žiklu (šprinty) dorasteneckého majstra ČSSR Ivana Peťovského, trénera najlepšieho súčasného slovenského osemstovkára, Jozefa Repčíka, Gabrielu Schillerovú, majsterku ČSSR žiačok a dorasteniek, Juraja Jánošíka, dorasteneckého a juniorského majstra ČSSR (800 m), Zuzanu Mrákavovú (šprinty, prekážky, viacboje), úspešnú aj ako veteránku, Máriu Schillerovú, Danu Holendovú, Ľubu Holendovú a Danu Slotovú, reprezentantky ČSSR v kategóriách dorastu a juniorov na stredné trate, ďalej medailistov z M-SR, Ivana Margoliena, Janu Herdovú, Ivanu Herdovú, Stanislava Floriša, Jána Peťovského, Milana Kališa, Máriu Kadlecovú, Vieru Barošovú. Z posledných, vekovo najmladších, pretekárov do skupiny jeho odchovancov možno priradiť Petru Kováčikovú, reprezentantku SR (400 m 4x400 m), Michaelu Hírešovú, medailistku z M-SR juniorov a dorastu a juniorsku repezentantku SR (šprinty) a Andreu Krškovú, tohtoročnú dorasteneckú majsterku SR na 1500 m prekážok.

Skryť Vypnúť reklamu

Popri trénerskej práci sa venoval tiež práci funkcionárskej. Nielen v samotnom Spartaku, ale i na ostatných riadiacich úrovniach. Pravidelne sa zúčastňoval diania v trénersko-metodických komisiách a komisiách rozhodcov Slovenského atletického zväzu, významnou je tiež jeho činnosť rozhodcovská. Už začiatkom šesťdesiatych rokov začal vykonávať na atletických podujatiach funkciu štartéra. Našiel sa v nej. A vďaka prchkej, na druhej strane však veľmi priateľskej povahe pomerne rýchlo si dokázal získať aj potrebný rešpekt a značnú popularitu. Čoskoro sa v novej funkcii vypracoval na absolútnu slovenskú špičku. Pôsobil v nej na najvýznamnejších atletických podujatiach v rámci celej bývalej ČSSR a nikdy nechýbal ani medzi organizátormi dubnických atletických podujatí – majstrovstvami ČSSR počnúc, rekreačnými a odborárskymi bežeckými aktivitami končiac.

Režisér

Prísny, odmeraný, neprístupný. Tak nejako by mohol charakterizovať nezainteresovaný pozorovateľ muža považovaného vo všeobecnosti za strojcu najväčších úspechov dubnickej atletiky. Veľkého atletického mága, prezieravého stratéga, persónu považovanú v odborných kruhoch za šedú eminenciu slovenskej atletiky, tajomníka atletického klubu Spartak Dubnica nad Váhom, Zdeňka HRBÁČKA (na snímke vľavo). V skutočnosti muža hlbokých citov a širokého srdca, múdreho a rozvážneho, milujúceho nadovšetko nielen atletiku, ale i všetko, čo s ňou bezprostredne súvisí. Radosť z úspechu a bezstarostnú rozšantenú mladosť vôkol seba nevynímajúc.


Narodil sa 10. júla 1936 na Morave neďaleko Hodonína, v známom vinárskom mestečku Bzenec, ako prvé z dvoch detí Pavla Hrbáčka a Márie Valštýnovej. Sestra Hana prišla do rodiny o päť rokov neskôr. Po skončení základnej školy vo svojom rodisku odišiel v roku 1951 do Odborného učilišťa Závodov Říjnové revoluce vo Vsetíne, kde sa vyučil za sústružníka. Už po absolvovaní prvého ročníka, ako podnikový štipendista, začal navštevovať Strednú priemyselnú školu strojnícku vo Vsetíne, neskôr, v novembri 1954, z iniciatívy materskej firmy, prestúpil na dubnickú priemyslovku. Tá otvárala nový, v tom čase veľmi lukratívny študijný odbor – zbrojársku muníciu. V Dubnici nad Váhom svoje stredoškolské vzdelanie úspešne ukončil v roku 1956. Po maturite sa vrátil späť do Vsetína, kde začal pracovať ako konštruktér.

Napriek tomu, že po vojenčine si ešte nakrátko odskočil do Vsetína, dubnické pôsobenie sa mu stalo viac ako osudové. Oženil sa. Za vyvolenú svojho srdca si zobral Anku Križanovú. Ženu, v ktorej vzhliadol dokonalého životného partnera, životnú oporu, ktorá dodnes stojí nerozlučne po jeho boku.

So zmenou rodinného stavu celkom prirodzene nasledovala zmena zamestnávateľa. Od 1. júla 1959 sa stáva zamestnancom dubnickej Škodovky. Najskôr ako konštruktér, postupne ako pracovník odboru realizácie investičnej výstavby, samostatný technológ, kontrolór investičných celkov, vedúci referent nákupu, vedúci referent investičnej výstavby. „Zettéeske“ zostal verný až do 15. júla 1994, kedy sa v hektickom porevolučnom období rozhodol odísť z pracovnej pozície vedúceho investičného skladu do predčasného dôchodku.

Napriek tomu, že politicky organizovaný nikdy nebol, neodmietal angažovať sa verejne, ani spoločensky. Či už na pracovisku, v pracovnom kolektíve alebo v mieste svojho trvalého bydliska. Všetky sily a schopnosti, všetok svoj voľný čas však od začiatku päťdesiatych rokov venoval najmä atletike, konkrétne od roku 1953. Pôsobil ako pretekár, neskôr, od roku 1959, aj ako tréner a funkcionár. Bol to on, kto v roku 1960, ešte ako aktívny atlét, sa mierou vrchovatou zaslúžil o prekonanie stagnácie atletiky v Dubnici nad Váhom. O jeho rozhľade a odbornosti svedčí celý rad funkcií a dôležitých postov. Od tých najzákladnejších až po tie najvyššie, vrcholové. Roky pracoval ako člen výboru dubnického Spartaku, od apríla 1968 do konca marca 1977 ho zamestnávateľ uvoľnil pre výkon funkcie tajomníka. Po roku 1989 zastával v TJ Spartak dokonca funkciu predsedu. Stal sa predsedom VAZ OV ČSZTV, členom predsedníctva VAZ KV ČSZTV, členom športovo-technickej komisie VAZ SÚV ČSZTV, členom športovo-technickej komisie VAZ ÚV ČSZTV...

O jeho vrelom a úprimnom vzťahu k atletike svedčí skutočnosť, že v časoch najtvrdšej normalizácie s ňou precestoval celú Európu. Obdržal viacero telovýchovných vyznamenaní od „Čestného odznaku ČSZTV“ až po vyznamenanie „Za rozvoj československej telesnej výchovy“, viac ako 15 rokov zastával funkciu predsedu Stredoslovenského atletického zväzu. Dlhé roky pôsobil ako rozhodca atletiky, rozhodoval aj v Prahe na majstrovstvách Európy (1978). Aktívne sa podieľal na organizovaní viacerých významných športových podujatí v Dubnici nad Váhom - dojazdov etáp Pretekov mieru, medzinárodných turnajov v hádzanej, spartakiád, majstrovstiev ČSSR v atletike, majstrovstiev ČSSR v cezpoľnom behu, medzištátnych atletických stretnutí a pod.

Viacero pozoruhodných úspechov zaznamenal aj ako tréner. Napriek tomu, že sa aktívne venoval behom na stredné trate, výsledky trénerskej práce sa dostavovali najmä v technických disciplínach. Medzi najznámejších odchovancov patria Oto Ozorák, československý reprezentant, dorastenecký a juniorský majster ČSSR a prvý Slovák, ktorý v hode diskom prekonal 60-metrovú hranicu, Marián Leskoviansky, popredný slovenský guliar osemdesiatych rokov, majster Slovenska a posledný veteránsky majster Európy z poľskej Poznane, Peter Křížek, medailista z M-ČSSR a národného šampionátu v kategóriách žiakov a dorastu (guľa, oštep, kladivo), Stanislav Magula úspešný slovenský oštepár sedemdesiatych až osemdesiatych rokov, Pavol Florek, mnohonásobný majster ČSSR, slovenský šampión v kategóriách dorastu a juniorov, reprezentant ČSSR a SR a v súčasnosti ešte stále úspešný slovenský oštepár, z bežcov možno spomenúť predovšetkým Blažeja Lisického (400 m), Pavla Michalčáka (1500 m prek.) a Milana Juricu (1500 m prek.), medailistov z M-ČSSR dorastu a juniorov šesťdesiatych rokov a Antona Červenku, jedného z najlepších slovenských vytrvalcov sedemdesiatych rokov. V úplne poslednom období medzi jeho najúspešnejších zverencov patria najmä šprintéri Michal Hýbela a Jozef Švondrk, desaťbojár Ondrej Hort a viacnásobný medailista z M-SR dorastu v hode oštepom a vrhu guľou Rudolf Cyprian.

A čo sa týka súčasnosti, významne sa zaslúžil o vybudovanie atletickej dráhy s umelým povrchom a o vzostup úrovne dubnickej atletiky, ktorej doterajšími vrcholmi boli vystúpenia družstva mužov na Európskom pohári majstrov. Výzvou a priam srdcovou záležitosťou pre neho zostáva medzinárodný atletický dvojmíting Európskej atletickej asociácie ATLETICKÝ MOST. Chce, aby dobrý chýr o slovenskej atletike letel do sveta. „Každé zviditeľnenie slovenskej atletiky jej môže iba výrazne pomôcť. Potrebujeme preto úspechy. Akékoľvek. Konkrétne pre náš klub môže zotrvanie v elitnej kategórii Európskeho pohára majstrov znamenať jednoduchšie naplnenie ďalších našich plánov, akými sú napríklad výstavba športovej haly alebo tréningového centra,“ povedal pre médiá na margo tohtoročného mimoriadne úspešného účinkovania dubnických atlétov v španielskej Valencii. Jeho slová nepotrebujú ďalší komentár a dostatočne vyčerpávajúcim spôsobom charakterizujú osobnosť muža, ktorého meno je už viac ako polstoročie nerozlučne späté s dubnickou atletikou.

Apropo, chlapci naši milí, jubilanti zlatí, živióóóóó!!!

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. ARÓNIA a RAKYTNÍK - podporí tvoju imunitu v boji s vírusmi
  2. Covid a post-Covid: Ako sa chrániť pred kybernetickými útokmi?
  3. Fresh Market má novú predajňu Sanagro. Takto to tam vyzerá
  4. Príjem vs. dôchodok. Realita, ktorú na ktorú sa treba pripraviť
  5. Zlaďte vaše šperky s jeseňou
  6. Šiesty titul Auto roka: komu sa podaril tento historický úspech?
  7. Novodobý slovenský Baťa. Zamestnancom stavia domy
  8. O levočský „nanozázrak“ sa zaujíma európsky trh
  9. Pracujete v IT? Táto slovenská firma neustále prijíma ľudí
  10. LEN DNES: Zľava viac ako 50% na ročné predplatné týždenníkov MY
  1. Chief of Slovak Telekom: We care about the future of Slovakia
  2. ARÓNIA a RAKYTNÍK - podporí tvoju imunitu v boji s vírusmi
  3. Príjem vs. dôchodok. Realita, ktorú na ktorú sa treba pripraviť
  4. Šiesty titul Auto roka: komu sa podaril tento historický úspech?
  5. Novodobý slovenský Baťa. Zamestnancom stavia domy
  6. Kvalitné sporenie si dokážete vybaviť z pohodlia domova
  7. Tesco prináša zákazníkom potraviny za každých okolností
  8. Vedeli ste, že jablká majú svoj medzinárodný deň?
  9. Zostáva už len 7 dní na predloženie žiadosti o grant
  10. Svet môžeme zlepšiť dobrými skutkami
  1. Vyučujú školy informatiku dobre? Tieto patria medzi ukážkové 20 055
  2. Pracujete v IT? Táto slovenská firma neustále prijíma ľudí 18 979
  3. O levočský „nanozázrak“ sa zaujíma európsky trh 14 074
  4. Na Slovensku pribúdajú nové bankomaty. Viete čo v nich vybavíte? 13 209
  5. Pravá strana Dunaja môže vďaka Inchebe získať novú tvár 12 660
  6. Toto sú povolania budúcnosti. Niektoré prekvapili 11 331
  7. LEN DNES: Zľava viac ako 50% na ročné predplatné týždenníkov MY 10 775
  8. Ako pracujú horskí nosiči? Vstávajú ráno o štvrtej 10 555
  9. Ako vidia budúcnosť deti zo základných škôl? Budete prekvapení 10 272
  10. Kam sa vybrať za jesennými výhľadmi? 10 270
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z Správy Trenčín - aktuálne spravodajstvo na dnes| MY Trenčín

Vyšlo nové číslo MY Trenčianskych novín

Prinášame prehľad toho, čo nájdete vo vašich regionálnych novinách.

Epidemiológovia v Trenčíne vyšetrujú ohniská nákazy v dvoch závodoch

V rámci Slovenska prevažuje reťazové šírenie ochorenia v rodinách.

Ilustračná fotografia.

Padol ďalší rekord. V Trenčianskom kraji odhalili takmer 400 prípadov nákazy

Ide o pozitívnych ľudí identifikovaných klasickou cestou pomocou PCR testov.

Ilustračná fotografia.

Spoplatnenie na Juhu pomohlo len čiastočne, niekde problémy zostali

O tom, ako sa počas prvých týždňov od spoplatnenia parkovania na najväčšom trenčianskom sídlisku Juh zmenila situácia na cestách, sme sa rozprávali s hovorkyňou Trenčína Erikou Ságovou.

Parkovací automat na sídlisku Juh.

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Už ste čítali?