Chemik s doktorátom z prírodných vied, milujúci sukulentné rastliny a mačky, sa po svojich modernistických začiatkoch našiel práve v jednoduchých nemiešaných farbách. I keď ako dieťa maľoval, znovu sa k svojmu koníčkovi vrátil v štyridsiatke. „Bol som dlhodobo v zahraničí a nudil som sa,“ vysvetľuje svoje začiatky autor. Pri práci sa riadi inštinktom, pričom stvárňuje všetko, čo ho napadne. „Vždy chcem, aby moje diela mali nejakú ideu, i keby mala byť hlúpa,“ tvrdí. Nápady si zapisuje do notesa a svoje diela následne tvorí celé týždne, pričom ich prerába a dopĺňa. Rovnako dôležité ako samotné obrazy, sú aj ich originálne názvy. „Čítal som veľa hlúpych kníh, aby som mal veľa námetov.“
Na veselých farebných obrazoch sa popri ľuďoch, deťoch, potápajúcej sa Aurore či abstraktných postavách objavujú veľmi často aj mačky. Všetky svoje obrazy Boris Vrškový podpisuje skratkou Puk, ktorú mu vymyslel jeho syn, takisto častý námet jeho tvorby.