Ale pekne po poriadku.
Vo výrobnom družstve Liptov som si nechal ušiť na mieru červenú páperovú vetrovku. Husacie perie som si zabezpečil sám, hoci nepochádzalo z trafených husí. Len z takých domácich, utešene s radosťou podrezaných. Po dvoch rokoch používania vyvstala potreba vyčistenia. Už pri kúpe ma dôrazne upozornili, že pranie je zakázané a priemyselnému čisteniu sa venuje len zopár čistiarní. Neostávalo teda nič iné ako odniesť bundu po skončení sezóny (bol júl, 30°C) do špecializovanej zberne. Zabalil som bundu do balíka a prepásal dvojmo lykovým motúzom. Takým fialovým, čo potiahne aj lokomotívu. A čakal na autobus MHD. Hneď medzi dverami mi vodič oznámil, že si musím priplatiť za nadrozmernú batožinu. Vraj v minimálne jednom rozmere presahuje môj balík povolené rozmery. A kedže autobus bol poloprázdny a mňa to poriadne vytočilo, balík som rozrezal nožíkom Mikov (na švajčiarsky si sporím) a vetrovku som si obliekol. Ľudia sa chytali za nos od smiechu a vodič zneistel. Veď v zime môže takto jazdiť každý a žiadny príplatok mu nehrozí...Na zastávke, kde som nastupoval, bolo všetko ako-tak v poriadku. Horšie na ďalších. Tam už som bol za idiota. Ale hrdinsky som odtrpel všetky stanice. Do predpisu a nadrozmernosti sa totiž hodí prakticky každá školská taška. Nebolo by od veci zaviesť príplatky za nadrozmernosť aj čakajúcim mamičkám v šiestom a každom ďalšom mesiaci tehotenstva. Pri podozrení na dvojičky samozrejme plné cestovné.
Iný prípad som zažil v tom istom roku v zime. Akási organizácia usporiadala lyžiarsky zájazd na Veľkú Raču. Aj pre zjazdárov, aj pre bežkárov. Patrím medzi bežkárov. Prezývajú nás diaľkoplazovia. Výletný autobus mal odchod od železničnej stanice. Hneď na Sihoti nastúpil do autobusu prírodný úkaz. Bol to chlap, ktorého pivný mozoľ musel obsahovať všetky ležiacke tanky topoľčianskeho pivovaru, konzumované systematicky a hlavne vytrvalo. Niečo ako planéta Jupiter, obohatená Saturnovými prstencami. Zaplatil normálne cestovné. O zastávku ďalej nastúpil šťúply študentík s lyžami. Rovnako ako ja si musel priplatiť za nadrozmernú batožinu. Keď som ho len tak očkom porovnal s pivným Jupiterom, bolo mi jasné, že študent by ani s piatimi pármi lyží nemal jeho rozmery. Napriek tomu študent platil a pivný úkaz neplatil. Veď predpis je predpis. Predpis je vycapený v autobuse a dokonca aj na internete. A popritom jedny lyže by sa platiť nemali. Predpis má veľmi zvláštnu dikciu. Nič sa nepovoľuje, veľa sa zakazuje, ešte viacej obmedzuje. Slovných spojení typu „na čo má prepravovaná osoba nárok“ je v ňom ako šafránu a väčšinou ide o formality. Veď ak mám právo za riadne zaplatené cestovné sa aj odviezť, ide naozaj o kolosálny ústupok prepravcu. Myslel som si, že najväčou atrakciou tohoto leta bude cirkus Aleš. Najväčšou atrakciou je však už teraz zmena cestovného poriadku MHD. Babky s lupami študujú dvojmilimetrové značky ohľadne odchodov v pracovné, či iné dni. Ľudia z Kubry a Kubrice sa nestíhajú čudovať, ako sa ráno majú dostať do práce. Ani Opatová sa nestačí diviť. Naproti tomu sa zvyšok Slovače dozvedel, na ktorej zastávke nastupuje, je to pekne podčiarknuté, lebo doteraz to občania nevedeli. Spojenie Sihote III, IV a V s Merinou je opäť v nedohľadne, ibaže by ste si vybrali šestku a za pár korún videli kus sveta. Stará prehľadná tabuľka typu „zvisle spoj, vodorovne hodiny a minúty odchodu“ je v nenávratne. Treba lupu a školy. A hlavne väčší ulepený papier, veď čo už by človek neobetoval za potrebné informácie. Riešenie je vcelku jednoduché. V pondelok ráno treba všetkým papalášom z SAD odobrať na jeden deň kľúče od firemných automobilov a poslať ich do víru inštitúcie, ktorú sami riadia, teda MHD, vybaviť bez auta všetko, čo majú na duši. Tešil by som sa na ich kyslé ksichty a spotené telá o pol piatej poobede. Nevybavené skoro nič, prejazdená stovka slovenských peňazí a nálada na bode mrazu. Ale šoférov si vážte. V zime mrznú, lebo sa šetrí naftou, v lete majú v autobuse saunu. Cestujúci sú v autobuse len pár minút, ale šoféri celý deň. Napriek tomu nás väčšinou načas a bezpečne odvezú. Dávam pred nimi klobúk dolu.
