Článok pokračuje pod video reklamou
Major Hadar pôsobí na veliteľstve mnohonárodnej divízie ako dôstojník pre komunikáciu s verejnosťou. „V Iraku je v súčasnosti 130-tisíc vojakov koaličných síl, pričom Slováci pôsobia v rámci mnohonárodnej divízie Stred-Juh. Divízia má približne dve tisícky vojakov, je zložená z vojakov vyslaných dvanástimi armádami a pôsobí pod poľským velením. Najviac vojakov tu pôsobí totiž z Poľska - okolo 900. Našimi spolubojovníkmi v divízii sú však aj Dáni, Arméni, Kazachovia, Litovci, Lotyši, Mongoli, Rumuni, Salvadorci, Ukrajinci či Američania. Divízia bola vytvorená v roku 2003, kedy sem prišli aj slovenskí vojaci,“ informuje o štruktúre misie Hadar. Podľa jeho slov divízia postupne prechádza od stabilizačných úloh k úlohám výcvikovým. Za situáciu v krajine totiž postupne preberá zodpovednosť Iracká armáda. Vycvičených je už viac ako 20-tisíc Iračanov.
Mimoriadne rastie aj význam CIMIC-projektov. Ide o pomoc civilnému obyvateľstvo v oblasti zabezpečovania vody a elektriny, či rekonštrukcie a vybavenia školských alebo zdravotníckych zariadení. Takýchto projektov v rámci dislokácie divízie je až 2200. Náš major hovorí napríklad o dodávke inkubátorov do nemocnice v Ad Diwaniayah, alebo o pomoci vojenských lekárov civilným obyvateľom. Tí od roku 2003 vyšetrili či pomohli s liečením približne 15-tisíc Iračanom, pričom od tohtoročného januára to boli tri tisícky. V rámci divízie zahynulo až 62 vojakov, vrátane troch Slovákov. Posledný tragický incident zaznamenali v júli, kedy dvaja Salvadorčania zahynuli následkom explózie nástražného výbušného systému.
Major Hadar dnes žije v Trenčíne, kde naposledy aj slúžil. Predtým pôsobil v Banskej Bystrici, Jelšave a Bratislave. Jeho rodina je teda na cestovanie alebo odlúčenie zvyknutá. Čo ho však najviac motivovalo vycestovať do misie, ktorá má prívlastok najnebezpečnejšia? „Bola to pre mňa výzva ako pre vojaka. Okrem toho – v rámci pozitívneho služobného hodnotenia a kariérneho rastu je nasadenie v misii už pomaly nevyhnutnou podmienkou. Naposledy som pracoval na Veliteľstve síl výcviku a podpory ako šéf sekretariátu veliteľa a veru sa ma viacerí pýtali, či sa mi chce opustiť také akože teplé miestečko. Nuž, práce bolo veľa aj tam, ale teraz viem, že som sa rozhodol správne, aj keď to tu skutočne nebolo jednoduché,“ dodáva dôstojník, ktorého po septembrovom príchode domov čaká prevelenie do Nového Mesta nad Váhom. Samozrejme – zaujíma nás aj to, ako sa s jeho nasadením v operácii Iracká sloboda vyrovnala jeho rodina. „Manželka pravdaže nebola nadšená. Šesť mesiacov je predsa len dlhá doba. Tobôž, keď pracuje ako zdravotná sestra na zmeny. Dcéry však už pomôžu – veď majú 12 a 16 rokov. No a môže sa oprieť aj o rodinu, inak by to bolo oveľa ťažšie,“ odpovedá. Na otázku, či ešte vycestuje do misie, hovorí, že možno – ale určite neskôr. Iracký polrok bol totiž mimoriadne fyzicky aj psychicky vyčerpávajúci. Vyše 50-stupňové horúčavy, prach a všadeprítomné nebezpečenstvo dá poriadne zabrať.
„Napriek tomu, že v posledných mesiacoch sa naši ženisti nemohli venovať činnosti vo svojej špecializácii tak, ako by chceli, pri plnení stanovených úloh od februára do augusta tohto roka vykonali 19 odborných úloh. Napríklad zrealizovali ženijný prieskum na ploche 95 800 m2, povrchový zber munície uskutočnili na 222 090 m2 a zničili 68 419 kusov munície. Vykonávali aj ďalšie zemné a opevňovacie práce, či strážnu službu,“ rekapituluje Igor Hadar.
„Som veľmi rád, že prvá cesta nového slovenského premiéra k vojakom nasadeným v zahraničí viedla práve medzi vás – do Iraku. Nie je vám tu čo závidieť , vaša služba je naozaj náročná, no o to viac ma teší, že aj tu robíte dobré meno Slovensku a že na vás môžeme byť skutočne hrdí,“ prihovoril sa vojakom minister obrany František Kašický.
