posledných zachovalejších, prírodnému stavu blízkych vodných tokov v trenčianskom regióne.
Súčanka je chránené územie, ktoré bolo v roku 1983 vyhlásené pôvodne za chránený prírodný výtvor s rozlohou 6,8 ha. Neskôr bola kategória územia zmenená na prírodnú pamiatku (PP). Potok Súčanka je charakteristický pôsobením ešte relatívne prirodzených hydrogeologických procesov, ktoré mu dávajú svoj typický vzhľad. Strmé, vodou „obrusované“ steny a zákruty v tvare S vytvárajú základné podmienky pre život celého radu organizmov. V minulosti tu bola príkladná i čistota vody. Vplyvom znečisťovania z vyššie položených zdrojov odpadov a zo splachov škodlivých látok z polí sa však postupne zhoršuje. Cenné sú na Súčanke aj jej brehové porasty, ktoré zároveň predstavujú dôležitý ekostabilizačný a protierózny krajinný prvok. Ako línia vegetácie popri vodnom toku plní funkciu migračného biokoridoru s významom minimálne na regionálnej úrovni. Vytvára žijúcu spojnicu medzi riekou Váh a masívom Bielych Karpát.
Navštíviť Súčanku sa oplatí najmä v jarných a letných mesiacoch, v skorších ranných hodinách. Vyskytuje sa tu netradičný, svojim vzhľadom i spôsobom života, zaujímavý druh vtáka. Je to vodnár potočný, typický obyvateľ horských potokov. Má pomerne tvrdé a krátke krídla, čo ho predurčuje k relatívne rýchlemu letu ponad vodu a k schopnosti loviť hmyz pod hladinou. Divadlo, ktoré stojí určite za to vidieť. Na Súčanke žije celý rad ďalších živočíchov. V strmých „zbrúsených“ stenách hniezdia rybáriky riečne a rôzny hmyz. Pozorovať môžete trasochvosta horského, sokola lastovičiara, žltochvosta lesného i bociana čierneho. Aj v samotnom potoku je život (zatiaľ) veľmi pestrý a zaujímavý. Určite sa vám hodí i lupa.
Autor: Radovan Jambor