olo aj 11 detí zo sociálne slabších rodín, ktorých pobyt hradilo Mesto Nová Dubnica.
Na progame tohoročného skautského tábora bolo „virtuálne“ cestovanie okolo sveta za jedenásť dní. Deti pri nástupe do tábora dostali cestovné pasy, kde dostávali pečiatky z krajín, ktoré navštívili. Nechýbali medzi nimi rôzne exotické končiny sveta, kde spoznávali miestne zvyky a kultúru. Na jednotlivé miesta sveta sa prepravovali „teleportingom“ z kruhu pri táborovom ohni. Aby mohli cestovať z krajiny do krajiny, v každej museli splniť niekoľko úloh.
Počas putovania po Brazílii mali deti spoznať „brazílsky“ kraj, v ktorom táboria. Napríklad mali zistiť meno starostu Mojtína, priniesť 10 podpisov obyvateľov obce, kúpiť pol litra kofoly, zistiť, kde je ohlasovňa požiaru, atď. „Jednou z úloh bolo aj prinesienie živých zvierat. Boli sme presvedčení, že sa to nikomu nepodarí. Na naše veké prekvapenie, každá z troch družín nejaké priniesla - napokon sme v tábore mali dvoch zajacov, psa a mačku,“ s úsmevom hovorí Radovan Stoklasa, skautským menom Red Man, jeden zo štyroch vedúcich tábora, ktorý mal na starosti program tábora: „Zároveň mali urobiť aspoň jeden dobrý skutok. Vyhrala družina, ktorá kydala hnoj. Ďalšie dve polievali kvety alebo oberali ríbezle.“
Zaujímavé bolo spoznávanie Ameriky na začiatku pobytu. Hneď po vylodení sa na kontinente sa deti stali otrokmi- museli ísť na drevo a dobudovať tábor, popoludní na nich čakala „zlatá horúčka“ na Klondike, kde v potoku vyryžovali zlato, za ktoré si však museli kúpiť večeru, ak nechceli byť hladní. Na večeru bola typická americká strava - hot dog a coca cola. Zároveň spoznali, čo je sloboda prejavu, keď sa mohli postaviť na peň dreva a vykričať všetko, čo mali na srdci. „Nechýbali ani „populistické“ výzvy odpozerané od politikov: Voľte ma, každý deň vám zabezpečím zmrzlinu,“ spomína na život v tábore Red Man.
Opakom Ameriky bola Čína s vládou tvrdej totality, kde nemohli prejaviť svoj názor, ale za to mali dostatok jedla bez toho, aby si ho zaslúžili. Na obed bola ryža, ktorú všetci jedli s paličkami.
V Afrike sa deti dozvedeli o chudobe. Museli si vyrobiť loptičku z pásikov duše bicykla a papierovej gule, ale aj obuv z plastovej fľaše. „Naučili ma to africkí skauti, keď som bol v medzinárodnom skautskom tábore v Dánsku. Naše deti to natoľko zaujalo, že nám ani nestačili duše z bicykla,“ vysvetľuje Stoklasa.
Špeciálnou atrakciou boli táborové Vianoce, ktoré pripadli na 24. júla. Deti ozdobili živý stromček na okraji tábora vianočnými ozdobami, ktoré vedúci priviezli z mesta. Ako darčeky poslúžili umelecké dielka, ktoré deti vyrobili na výtvarných workshopoch, v rámci programu. Aby boli všetci darcami a zároveň aj obdarovanými, na lístky napísali me potom žrebovali.
K špecialitám mojtínskeho skautského tábora patrilo aj vydávanie Táborovín plných recesie, rozhovorov a kresieb, na ktorých sa zabávali deti aj dospelí.
„Skautské tábory pripravujeme z jednoduchého dôvodu - keď sme boli malí skauti, niečo podobné pripravovali dospelí skauti pre nás. Keď som bol prvý raz v tábore, bol som nadšený z pobytu v prírode plného hier. Teraz sme túto štafetu prebrali my a boli by sme radi, keby dnešné deti odchádzali z táborov šťastné, podobne ako my kedysi. Zároveň si myslím, že je dobré, keď deti získajú manuálnu zručnosť, ktorá dnešnej najmladšej generácii chýba, aj keď sú zasa kreatívnejšie, ako ich predchodcovia,“ povedal nám na záver Red Man.
Autor: mark
