ožennú loptu. Keď začal navštevovať ľudovú školu v Sládkovičove pravidelne sa zúčastňoval športových hier mládeže. Túto školu reprezentoval v basketbale, volejbale, v stolnom tenise, v hádzanej a samozrejme aj vo futbale. Po skončení na škole bol Tibor Rihošek vymenovaný ako najlepší školský športovec.
Od roku 1951 navštevoval Odborné učilište v Galante, kde sa vyučil za sústružníka. V druhom ročníku na tejto škole sa venoval trénovaniu ženského basketbalového a volejbalového družstva. Futbal však bol u Tibora na prvom mieste. Ako mladší dorastenci sa prebojovali do finále mladšieho dorastu vo futbale. Prvý zápas odohrali v roku 1951 v Nymburku s VSS Košice. Na druhý rok opäť hrali finále v Prešove s rovesníkmi z Košíc. Avšak obidva zápasy prehrali zhodne 1:2. Na revanš galantskí futbalisti pozvali košické mužstvo na priateľský zápas do Galanty.Tu im vrátili prehry s víťazstvom 3:0.
Zhodou okolností na tomto zápase boli prítomní i funkcionári zo Spartaka Trenčín. Do tohto kádra si po obojstrannej dohode vybrali troch hráčov – Rihoška, Záreckého a Čemeza.
Podmienky na bývanie mal Tibor v Trenčíne nevyhovujúce. Spolu s desiatimi chlapcami býval v jednej izbe na Soblahovskej ulici. Z tohto dôvodu sa preto rozhodol vrátiť späť do Sládkovičova. Rihoškov otec vtedy pracoval v miestnom cukrovare a snažil sa preto nájsť pre syna zamestnanie. Keď neskoršie prišiel do dediny automobil, niektorí ho prvý raz videli. S ním prišli i Trenčania. ktorí lanárili Tibora, aby sa znova vrátil do Trenčína. Za závodom TOS v Trenčíne mu zabezpečili byt v rodinnom dome. V TOS – ke sa i zamestnal.
Futbalové mužstvo TOS patrilo v tom období medzi najslabšie kluby v Trenčíne, spomedzi Dukly, Meriny, Odevy a Spartaku. Prvý zápas odchytal Rihošek v tomto klube proti Merine a to od dvadsiatej minúty, keď vystriedal zraneného brankára Poljačeka . Pre mladého brankára to bol pamätný zápas, lebo nad Merinou zvíťazili 1:0. V rokoch 1954 – 56 odohral stretnutia za Spartak Trenčín. Na vojenčinu potom nastúpil do trenčianskej Dukly, ktorá vtedy bojovala o záchranu.Na zotrvanie v druholigovej súťaži stačilo Trenčanom uhrať bod s vedúcou Zbrojovkou Brno.Vtedajší generál Sedláček zhromaždil všetkých „duklákov“ pred zápasom, kde im oznámil, že ak v tomto stretnutí neuspejú pošle hráčov k bojovým útvarom.. Medzi vojakmi si všimol i jedného civila – Tibora. Po vysvetlení, že prišiel zo Spartaka, nakoľko niektorí hráči z Dukly odišli do civilu, medzi nimi i brankár. Dukle sa nakoniec podarilo na ihrisku Pod Sokolicami uhrať remízu 0:0 so Zbrojovkou a tým si udržali i druholigovú príslušnosť. Zásluhu na výsledku bol i výborný brankársky výkon Rihoška. Ako vojak potom v Dukle odchytal zápasy počas dvojročnej vojenčiny.
Po jej skončení sa vrátil do TTS Trenčín. V roku 1958 sa druholigový TTS umiestnil na prvom mieste. O rok neskoršie postúpili Trenčania do najvyššej súťaže. Po zlúčení s Odevou hrávali už pod novým názvom Jednota Trenčín. Ako odmenou za postup do prvej ligy sa Jednota zúčastnila zájazdu do vtedajšieho Sovietského zväzu.
Prvý raz sa Rihošek postavil medzi brankárske žrde v ligovom zápase v Prešove v roku 1960 pod vedením trénera Karola Borhyho. Najväčšie úspechy dosiahla Jednota v tom istom roku, keď v celoštátnej lige skončila v tabuľke na druhom mieste a v roku 1964 im patrila tretia priečka. Trenčania odohrali zápasy i na medzinárodnom poli – Rappanov a Stredoeurópsky pohár. Tu dosiahli najlepšie umiestenie, ked skončili na druhom mieste za talianskou Fiorentinou.
Okrem toho sa zúčastňovali i atraktívnych zájazdoch.Napríklad stretli sa s mužstvami z Blízkeho východu – s Bejrútom, Libanonom, Damaškom, Kuvajtom, Iránom a Irakom.Všetky zápasy skončili pre Trenčanov úspešne pomerne vysokými víťastvami. Veľmi hodnotného zájazdu sa zúčastnili vo Švédsku, Nórsku a Dánsku. Tu odohrali desať víťaznych zápasov.
Svoju ligovú úspešnú športovú kariéru ukončil oslávenec v Jednote v roku 1972.
Na tie roky spomína :“ Boli to pre mňa nezabudnutelné športové zážitky.
Veď súdržnosť a priateľské vzťahy boli základom k športovým úspechom v tomto kolektíve.
Avšak na futbal Rihošek nezanevrel ani po skončení pôsobenia vo vrcholovom futbale. Dva roky bol hrajúcim asistentom trénera v divíznej Dubnici nad Váhom. V rokoch 1974 – 1977 pôsobil ako hrajúci tréner v Nemšovej, vtedy účastníka majstrovstiev kraja. Ďalšie dva roky chytal i trénoval mužstvo okresnej súťaže LO Trenčín. Od roku 1979 bol pätnásť rokov brankárom v minilige a v mestskej trenčianskej lige – v mužstvách Vitvac, Ceva Betón Trenčín a dva roky odchytal v Slovenskej minilige za Sklo Union Trenčín.
Posledný brankárky dotyk s loptou mal jubilant a to bola rarita medzi športovou futbalovou verejnosťou ako 63 – ročný v drese TTS Trenčín v zápase štvrtej ligy v Turej Lúke.
A čo v súčasnosti robí oslávenec?
„Som trénerom mladších žiakov Trenčína a venujem sa príprave nádejnych brankárskych trenčianskych talentov.
Pravidelne každý pondelok raz za mesiac sa koná stretnutie s bývalými trenčianskymi futbalistami a priateľmi v trenčianskom penzióne, kde okrem iného hodnotíme súčasne futbalové dianie doma i vo svete.“
A čo zaželať Tiborovi k jeho životnému jubileu? Pevné zdravie a veľa úspechov.
