Článok pokračuje pod video reklamou
To, že Stano Bubán je majstrom kompozície dokazujú jeho veľkoformátové figurálne i abstraktné obrazy. Už od 80-tych rokov, kedy skončil štúdium na Vysokej škole výtvarných umení, patrí k výraznej generácii postmodernej figurálnej maľby. Začiatkom 90-tych rokov, kedy jeho figurálna tvorba zaujala aj renomované európske galérie, sa začal venovať abstraktnej maľbe. Na výstave je zastúpená cyklom Zemepis farieb a dvomi monochromatickými veľkorozmernými maľbami nazvanými Iné čierne, so zaujímavou, expresívnou štruktúrou maľby.
Medzi obrazmi predstavujúcimi jeho figurálnu tvorbu nájdeme bravúrne stvárnené mytologické a biblické témy, ale aj maliarsku parafrázu na známu fotografiu z vojny vo Vietname. Zvlášť odľahčene pôsobia jeho olejomaľby ľudských postáv, vytvorené jemnou výtvarnou skratkou či zahalenou tajomným šerosvitom. O týchto obrazoch nám Stano Bubán povedal: “Diváci v mojich obrazoch možno nájdu aj niečo zo svojho života, spomienok alebo túžob, ktoré v sebe nosia. V cykle figurálnych obrazov Intimity, vyjadrujúcom vzťah muža a ženy môžeme iba tušiť, či pohyb zachytený na plátne je o láske, nenávisti, boji alebo milovaní. Určite sú však o vášni, kam boj, láska aj nenávisť patria.“
Výstavnú kolekciu tvoria obrazy zapožičané z významných súkromných zbierok, ale aj zo Slovenskej národnej galérie a ďalších slovenských i zahraničných galérií, nechýbajú ani diela z výtvarníkovho vlastného portfólia. Všetky vystavené maľby pochádzajú z autorovej voľnej tvorby.
Stano Bubán je v súčasnosti docentom na bratislavskej Vysokej škole výtvarných umení, čo je podľa jeho slov príjemným azylom pre výtvarníka: „Byť s mladými ľuďmi je povznášajúce, ženie ma to dopredu aj ako výtvarníka.“
Fotografická výstava 53&53 predstavuje tvorbu jedného z najvýraznejších slovenských fotografov strednej generácie Ľuba Stacha. Nie je len skvelým autorom, ale aj organizátorom fotografického života, v roku 1990 založil oddelenie fotografie na VŠVÚ v Bratislave, ktorú dodnes vedie. Hoci patrí k predstaviteľom multimediálneho umenia využívajúcim inštalácie, objekty aj video, na trenčianskej výstave nájdeme takmer výhradne jeho fotografický konceptuálny dokument. Zaujímavé sú najmä dokumentárne, takmer intímne časozberné série fotografií, v ktorých odkrýva aj vlastné súkromie, či súkromie svojich blízkych. Za každým záberom však cítiť osobné zaujatie tak vzdialené súčasnému svetu reality show, na ktoré by sa niektoré cykly mohli pri letmom pohľade ponášať. Jeho fotografické série sú však na rozdiel od nich opakom povrchnosti: “Bojím sa povrchnosti, pretože dnes všade víťazí povrchnosť, zjednodušené riešenia a populizmus. Ja som z generácie, ktorá mala počas komunizmu čas veci domýšľať a dotiahnuť v realizácii. Dnes na to už nie je čas, takže často trpím, pretože aj ja mám veľa povinností, ktoré mi nedovoľujú sústrediť sa iba na jednu vec.“
Významnú časť kolekcie predstavujú vizuálne atraktívne, akoby nefotografické odtlačky fotografií na plátno, ktoré sú Stachovou autorskou technikou.
V jeho tvorbe nechýba ani dávka irónie - pohľady na výklady na Obchodnej ulici v Bratislave zaznamenávané v rozpätí štvrťstoročia sú akýmsi ironickým fotografickým svedomím slovenského občana vo víre dvoch politických systémov. „Irónia bola častým námetom mojej tvorby, pretože nielen Slováci, ale všetci ľudia chodia s klapkami na očiach a neuvedomujú si, čo sa okolo nich deje. Potom príde fotograf a zastavením času na zábere im nastaví zrkadlo. Až vtedy si ľudia uvedomia skutočnosti, okolo ktorých každý deň nevšímavo chodia.“
Asi najsilnejšie vyznievajú jeho najnovšie diptychy z dokumentárneho cyklu o Slovensku, ktoré ho mapujú ako krajinu rozporuplných kontrastov, ale aj poetiky, pričom nenásilne pôsobia na emôcie diváka. Tento fotografický cyklus prezentoval aj na významnom medzinárodnom projekte Subjektívnym objektívom, ktorý v rokoch 2004 a 2005 organizovala Európska únia v Berlíne.
Obidve výstavy potrvajú do 17. septembra 2006.
