one a dvanásť kôz.
Anna Jahôdková vyrastala v rodine, kde mali ku zvieratám vždy blízko a chov kôz je tak isto záľubou aj jej rodičov. Prvým živým tvorom v jej domácnosti bolo dvadsaťcentimetrové hadie mláďa, ktoré má dnes už dva metre. „Bývali sme vtedy ešte v paneláku a syn chcel nejaké exotické zviera, “ prezrádza Anna Jahôdková.
Keď sa po čase presťahovali do chalupy, mali už troch psov a premýšľali o tom, že si kúpia kozu, aby mali mlieko. Po dvoch malých kozičkách prikúpili ešte jednu dospelú a začali chovať. Dnes majú deväť dospelých kôz z vlastného chovu a tri tohtoročné kozliatka, ktoré zostali doma. Popri tom ako dávali do poriadku dom, chovali aj vietnamské prasatá a pomaly si prikupovali ďalších a ďalších psov. Dnes ich majú toľko, že presný počet nevedia. „Pri pätnástom sme prestali počítať,“ tvrdí s úsmevom Anna. Plemená si vyberali iba podľa srdca. „Vždy sa mi niečo zapáčilo, tak som si to priniesla domov,“ tvrdí milovníčka psov.
U Jahôdkovcov na dvore nájdete rasy - shar peiov, pudlov, buldoga, pekinského palácového psíka, buldočka, pinčov, terierov Jack Russel, bulteriéra či maltézaka. Psíci podľa slov rodiny spolu veľmi dobre vychádzajú a sú vlastne jednou svorkou. Keďže väčšina osadenstva sú sučky, Jahôdkovci sa pravidelne tešia aj so šteniatok. Tie im psie matky nosia až do postele. I napriek početnosti majú všetky psie slečny v dome svoje miesto, niektoré majú výsostné právo spať v posteli a ako prezrádza majiteľka, sú všetky veľmi rozmaznané.
I keď sa takéto množstvo zvierat môže zdať nezvládnuteľné, Anna Jahôdková s priateľom Karolom, synom Lukášom a nevestou Zuzanou majú všetko rozplánované, tak aby stíhali. „Vstávam o pol piatej, aby som opatrila kozy, potom nakŕmim kone a idem do roboty,“ prezrádza Anna, ktorá je učiteľkou. O psy sa väčšinou stará nevesta Zuzana. Kvôli blížiacemu sa pôrodu je doma. „Mala som už byť v nemocnici, ale prehovorila som doktora, že ešte nemôžem, pretože budeme mať šteňatá,“ uviedla nevesta a s úsmevom dodala, že neležala ani keď mala zlomenú nohu. Keď si pred tromi rokmi brala Anninho syna Lukáša mali iba jedného koňa a iba desať psov. Ako sama priznáva, najprv sa bála aj hadov aj koní, no keď sa vyliahli malé háďatká, odvážila sa ich dotknúť. Vysadla aj na koňa.
Anna Jahôdková si nikdy ani nepomyslela, že bude chovať kone a dokonca sama odrodí žriebä. Raz bola na návšteve u známych, ktorí mali kone a tí ju prehovorili. Rozhodla sa. „Pár dní na to som našla v novinách inzerát, že predávajú koňa. V pondelok sme ho šli pozrieť, vo štvrtok už bol u nás.“ Keďže jednému je na koni smutno, rozhodla sa rodina, že treba prikúpiť ešte jedného koňa. Minulý rok pribudla na dvor kobylka. „Zistili sme, že je žrebná a veľmi sme sa báli, nemali sme žiadne skúsenosti,“ tvrdí Anna. No po jedenástich mesiacoch prebdených nocí, kedy všetko prežívala spoločne s kobylkou, porodili 16. apríla tohto roku malú Chippewu. „V noci som počula v stajni nezvyčajne pohyby a keď sme tam prišli, už sme videli nožičky,“ spomína. I keď vôbec nevedeli, čo majú robiť, priviedli spoločne na svet žriebätko, videli jeho prvé kroky. Podľa Anny Jahôdkovej si nikto, kto to nezažil, nedokáže predstaviť ten pocit. Od tej chvíle je malá Chippewa súčasťou rodiny a je to ukážkový maznáčik, ktorý chodí všade za svojou paničkou.
Kozy mali pôvodne na dvore pri dome, no keď pribudli kone, už tu pre ne nebolo dosť miesta. Teraz bývajú na družstve o dve dediny ďalej, v peknom prostredí, kde sa každý deň pasú. Strážcom celého stáda je obrovský cap Jonatán, ktorý s kozami chodí svojich majiteľov vždy poctivo odprevádzať až k bráne. „Sú stále s nami. Kam sa pohneme, tam idú aj ony.“ Jahôdkovci si z ich mlieka vyrábajú syr, tvaroh i bryndzu. Svoje výrobky aj predávajú, no najmä nimi obdarúvajú známych a ľudí, čo im pomáhajú. Kozie mlieko je podľa chovateľky zdravé preto, lebo koza si vyberá, čo zožerie. „Každý deň jedia niečo iné a keby sme tie byliny zbierali, môžeme si robiť čaj, je to iba to najzdravšie,“ tvrdí.
Svoj život bez zvierat si nevedia Jahôdkovci predstaviť a vraj keby nemuseli chodiť na nákupy, tak by z domu ani nevychádzali. „Keď sme v meste dve hodiny už musíme utekať domov, lebo buď niektorá fena rodí, alebo musíme prikrmovať malé, alebo nám iba chýbajú,“ vraví Zuzana.
Na skutočnej dovolenke neboli už roky, ale nechýba im to. Pre nich je dovolenkou ich život. „Ak by sme zobrali všetkých so sebou a šli stanovať ku kozám, tak to by šlo,“ vraví Zuzana. Vďaka svojmu spôsobu života, je pre nich každý deň zážitkom a podľa Jahôdkovcov je to lepšie, ako sedieť pri televízore. Vstávajú pred piatou, idú spať o jedenástej a prijali by, keby mal deň štyridsaťosem hodín. I keď majú plný dom aj dvor zvierat, majú ešte v pláne sa rozrastať. Ako prezradila Anna, chceli by ešte čivavy a špicov, no podľa slov nevesty Zuzany, Anna Jahôdková tajne túži ešte po malých opičkách.