O tomto titule rozhodla anketa týždenníka Slovenka, ktorý vyhral. Tento ročník po prvýkrát vyhlásili víťazov aj v ďalších troch kategóriách: originálny otec, obetavý otec a moderný otec. Martin Kocan si okrem celkového víťazstva vyslúžil aj cenu za originálneho otca.
Do ankety ho prihlásila učiteľka z materskej školy, kam chodí jeho syn. „Opýtala sa ma, či by ma mohla prihlásiť, lebo nad tým už dlho premýšľala,“ prezrádza otec roka. Martin Kocan sám seba nevníma ako výnimočného a bol prekvapený už výberom do nominácie. „Netuším, prečo ma vybrali, no možno je to tým, že ma veľa ľudí pozná,“ povedal. Za výhru v oboch kategóriách si domov otec roka odniesol dvoch drevených koníkov, ktorí majú symbolizovať večné chlapčenstvo. Budúci rok ale jeden koník podľa Kocana osirie, pretože ho bude musieť odovzdať budúcemu otcovi roka. Dovtedy má ale čestné miesto v obývačke.
Martin Kocan pochádza zo vzdialených Medzilaboriec, no osud a manželka ho priviedli do Bánoviec nad Bebravou. Pracoval tu v nemocnici na detskom oddelení ako lekár, dnes každý deň jazdí za svojimi malými pacientmi do svojich dvoch ambulancií. Už od mladosti mal blízko k deťom, a preto pri rozhodovaní o budúcnosti váhal medzi učiteľstvom a lekárstvo. Nakoniec zvíťazila medicína a tá ho prirodzenou cestou doviedla opäť k deťom. Stal sa detským lekárom.
Do jeho opatery patria všetky deti od najmenších bábätiek až po dorastencov a ako sám priznáva, práca s deťmi vyžaduje úplne iný psychologický prístup. „Najväčší rozdiel je pri malinkých deťoch, lebo tie nevedia povedať, čo ich bolí,“ vysvetľuje doktor. Pri zisťovaní diagnózy mu rodičia príliš nepomáhajú, pretože vraj často skresľujú. „Je náročné zistiť, čo dieťaťu je, pretože dospelý vie špecifikovať svoju bolesť. Dieťa iba povie, že ho bolí, ale nepovie ako a čo ho bolí,“ vraví Kocan. U detských pacientov sa lekár stretáva aj s inou škálou chorôb. Deti mávajú zriedkavo srdcové problémy, no zato sa u nich často vyskytujú dýchacie.
I navzdory veľkej láske k deťom bolo jeho manželstvo takmer desať rokov bez detí. Pre adopciu sa rozhodli úplne spontánne. Ako sám priznáva, ľudia mávajú predsudky voči detským domovom. Sú tam vraj deti, ktoré sú neprispôsobivé a nikto ich nechce.
Kocanovci ale takýto názor nezdieľali a neoľutovali. „Jedného dňa za mnou prišla manželka so slovami, že bola na sociálnom úrade. Vraj má tlačivá, ktoré treba vyplniť, aby sme mohli zažiadať o dieťa z domova,“ prezrádza otec roka.
Na začiatku mali obaja obavy. „Stretli sme sa s pár ľuďmi, čo majú takéto detičky a oni nám vraveli, že to niekedy trvá veľmi dlho.“ Zhodou náhod mali šťastie a natrafili na ľudí, ktorí neotáľali. V dosť krátkom čase mali to, po čom tak dlho túžili a dokonca dvojmo. Na psychologických prípravách sa manželov pýtali, čo by povedali, keby nemali jedno dieťa, ale dve. „Nevedeli sme, či chceme dve, no keď nám ich ukázali, nebolo o čom premýšľať,“ spomína Kocan. A tak si s manželkou domov priviezli súrodencov Františka a Margitku.
Dnes sú tomu už tri roky, čo sa Martin Kocan stal hrdým otcom. Podľa jeho slov sa deťom snaží dávať predovšetkým lásku. „Usmerňujem ich v aktivitách, ktoré ich bavia a rozvíjajú. Nikdy som ich do ničoho netlačil,“ prezrádza originálny otec.
Všetok svoj voľný čas trávi Kocan so svojimi deťmi. Po práci si chodí so synom zahrať futbal, bicyklujú či plávajú. Deti sú podľa jeho slov náročným koníčkom, no je so svojimi ratolesťami náležite spokojný. „Pred adopciou sa ma na psychologickom pohovore pýtali, či by som chcel radšej dieťa, čo bude ticho sedieť alebo nejaké akčné,“ prezradil Kocan, ktorý vraj psychologičke odvetil, že žiadnu „prípečku“ nechce. „Vybrali sme si dobre. Máme akčné deti,“ dodáva s úsmevom šťastný otec.
VIZITKA
Narodil sa 28. júla 1968 v Medzilaborciach. Medicínu vyštudoval na univerzite v Martine a po jej ukončení pracoval v bánovskej nemocnici na detskom oddelení. V roku 2003 si s manželkou adoptovali súrodencov Margitu a Františka, ktorí sú jeho jediným koníčkom. V roku 2006 sa stal Otcom roka.