Vždy chcela byť archeologičkou, no keďže neotvorili odbor, ktorý chcela študovať, rozhodla sa pre pedagogickú fakultu. „Od mala som rada pomáhala slabším, a tak to bolo jasné rozhodnutie,“ prezrádza Alena Gašparovičová.
Po ukončení školy si hľadala prácu v odbore. Špeciálne triedy boli vtedy aj v Novom Meste nad Váhom, no manžel mal prácu v Trenčíne, tak nastúpila do Špeciálnej základnej školy Vladimíra Predmerského. Do Trenčína sa rozhodli i presťahovať. Spočiatku dva mesiace pracovala vo výchove, neskôr bola učiteľkou na prvom stupni a dnes učí ôsmakov a deviatakov dejepis a slovenčinu.
Špeciálna základná škola sa venuje deťom s mentálnym postihnutím, ktoré sú podľa Gašparovičovej vďačnejšie a úprimnejšie. „Pri nich jednoznačne viete, kedy sú dobré a kedy zlé. Nevedia sa pretvarovať,“ vysvetľuje. Práve v bezprostrednosti týchto detí je podľa nej výhoda, pretože nie sú poznačené touto dobou, na nič sa nehrajú a nedelia sa.
Deti s mentálnym postihom majú svoje vlastné osnovy a plány a nedosahujú úroveň zdravých detí. Naučia sa základné veci, aby mohli byť považované za vzdelávateľné a gramotné a zastavia sa na úrovni šiesteho, siedmeho ročníka základnej školy, uviedla Gašparovičová. Učivo majú zredukované, no okrem cudzieho jazyka majú tie isté predmety ako deti v bežných školách. „Dôležité je pripraviť ich na to, aby sa vedeli zaradiť do spoločnosti. Pestujeme v nich sebadôveru a sebaúctu, aby vedeli zvládnuť a pochopiť pohyb okolo nich,“ povedala pedagogičky.
V triedach je menší počet žiakov, na prvom stupni desať a na druhom o dvoch viac. Pedagógovia tak majú priestor pre individuálnu pomoc. „Aj tu sú, tak ako v bežných školách, šikovnejší a menej zdatní žiaci, tak ich treba deliť do skupín,“ vysvetľuje.
Jej žiakmi sú ôsmaci a deviataci. Sú šikovní, už vedia, čo chcú. „Je nám ľúto, že odchádzajú. Sú takí dobrí, že by mohli zostať tu a byť nám oporou,“ povedala. Žiaci Špeciálnej školy sa hlásia aj na ďalšie štúdium, vyberajú si najmä odborné učilištia. Podľa Gašparovičovej sa im ešte nestalo, že by niekoho nevzali. Teraz je doba, kedy klesá populácia, no nemali sme problémy, ani keď bolo detí viac, dodala. Keďže v tejto dobe majú problém nájsť si prácu aj zdravé deti, bolo by dobré, keby sa vybudovali chránené dielne, kde by podľa nej dokázali pracovať, ak by ich niekto viedol. „Sú veľmi šikovní. Malo by to pre nich význam, aby nestagnovali a posúvali sa ďalej,“ uviedla Gašparovičová, podľa ktorej sú na Slovensku už prvé lastovičky v podobe kaviarní, v ktorých obsluhujú práve takéto deti. „Bolo by super, ak by sme to mali aj u nás, ale všetko je o chcení, o financiách. V Trenčíne nie je asi nikto, kto by to zvládol,“ povedala.
Pre svojich žiakov sa snažia robiť mnohé akcie, no veľmi by ich potešilo, ak by sa ich deti mohli stretávať so zdravými. Nedávno mali na škole akciu, kde deti zo Špeciálnej školy vytvorili so žiakmi zo Základnej školy na Veľkomoravskej ulici zmiešané družstvá. „Klobúk dolu pred deťmi, ktoré sa na to dali a nebáli sa nálepky, že hrajú s postihnutými,“ vraví špeciálna pedagogička. Zatiaľ oslovili niekoľko základných škôl, či by s nimi nechceli organizovať spoločné akcie a dúfajú, že nájdu odozvu.
Podľa Gašparovičovej je hlavným problémom to, že sa ich ľudia snažia premeniť na obraz normálnych ľudí, no to pre ne nie je dobré. Lepšie by bolo pochopiť dušu detí s mentálnym postihnutím, ich svet a brať ich takých, aké sú, uviedla.
Mentálne postihnuté deti vnímajú tie zdravé úplne rovnako, až keď sú v puberte si podľa Gašparovičovej z výsmechu iných detí uvedomia, že chodia na inú školu. „To aby tieto deti vnímali ako rovnocenné, je hudba budúcnosti. Nemôžeme čakať, že ich prijmú deti, ak ich neprijmú dospelí, ktorí o nich vedia oveľa viac,“ povedala.
„Snažíme sa deti učiť, že ľudia sa delia iba na dobrých a zlých a žili podľa toho.“ Tí, čo im pripomínajú, že sú iní, medzi dobrých určite nepatria, dodala.
Tieto deti, tak ako tie zdravé, medzi nás patria a nebolo by dobré chcieť ich meniť, ale pochopiť ich. „Boli by sme radi, ak by ľudia naše deti pri kontakte s nimi brali ako seberovné a nepreukazovali im láskavosť. Oni nepotrebujú láskavosť, ale právo, na ktoré majú nárok,“ dodala Gašparovičová.
VIZITKA
Narodila sa 29. októbra 1964 v Novom Meste nad Váhom. Po skončení gymnázia začala študovať na pedagogickej fakulte Univerzity Komenského najprv v Trnave, školu skončila v Bratislave. Po ukončení vysokej školy začala v roku 1987 pracovať v Špeciálnej základnej škole v Trenčíne. V roku 2001 sa stala zástupkyňou riaditeľky. Je vydatá a má dvoch synov. Celý svoj profesionálny život venuje integrácii postihnutých detí medzi zdravú populáciu.