Nechcem, aby moju tvorbu vnímali cez môj pôvod

Predstavujeme výtvarníčku Emíliu Rigovú

a Vydru pokračovala na katedre sochárstva na Akadémii umení v Banskej Bystrici. „Mala som veľké šťastie na profesora Jana Hendrycha, ktorý prišiel z Prahy učiť na Akadémiu. V sochárstve patrí medzi európske kapacity,“ spomína s nadšením na štúdium.

Pochádza zo štvrtej generácie rodiny remeselníkov-kamenárov. V tomto jej prirodzenom prostredí mala možnosť spoznávať materiály, ktoré ju neskôr priviedli k štúdiu na strednej škole. „Otcovým snom bolo, aby som posunula rodinnú tradíciu spracovania kameňa do vyššej, umeleckej sféry.” Ako sama hovorí, jej rodina pre ňu znamená živé jadro, z ktorého čerpá silu k tvorbe.
Prvé umelecké impulzy prišli počas štúdia v Bratislave. Už samotné mesto považuje za nekonečný inšpiračný zdroj pre umelca. Štúdium na strednej umeleckej škole ju utvrdilo, že svoju životnú dráhu zvolila správne. Túžba tvoriť a podeliť sa o svoje dielo s divákmi zo dňa na deň silnela. Napriek tomu sa však zamerala najmä na získanie nevyhnutnej remeselnej zručnosti ako východiska pre budúce umelecké vyjadrovanie. Nad témami svojej tvorby sa začala hlbšie zamýšľať na vysokej škole, najmä po príchode profesora Jana Hendrycha.
„Ponúknuť moje myšlienky prostredníctvom umeleckého diela a jeho pochopenie divákmi je pre mňa veľkým zadosťučinením.” Vo svojej tvorbe sa snaží diváka získať pre existenciálne témy. Prostredníctvom série kovových plastík nazvaných Štruktúra evolúcie, ktorým sa venovala v poslednom období, chce vystríhať divákov pred ľahostajnosťou nad osudom planéty Zem.

V súčasnosti začína pracovať na dlhodobom sochárskom projekte Fraktal, ktorého predzvesť sa objavila už v Štruktúrach. „Fraktal je najjednoduchší systém na vytváranie najzložitejších systémov,“ vysvetľuje princíp budúceho diela. Vyvrcholením projektu by malo byť vytvorenie monumentálnej 30-40 metrovej sochy. Jej diela majú najskôr svoj predobraz v zmenšených modeloch, prvok náhody pri jej tvorbe je len v minimálnej miere.
Svoje umenie nechce popisovať slovami. „Každý nemusí chápať moje umenie. Dôležité je, či sa páči alebo nie. Napokon, pre mňa má moja socha vždy iný význam, ako pre diváka. Rovnaký pocit z nej mať nikdy nebudeme, aj keby som o nej hovorila dlhé hodiny.”

Okrem sochárskej tvorby sa venuje počítačovej grafike, prostredníctvom ktorej vizuálne dotvára ďalšie možnosti sôch a plastík, tvorbu svojich diel zaznamenáva filmovou kamerou. Film o zrode diel sa potom stáva súčasťou sochárskeho projektu.

Na otázku ako vnímajú jej príslušnosť k inému etniku odpovedá: „Veľa ľudí je z toho prekvapených. Nechcem však, aby moju tvorbu vnímali cez môj cigánsky pôvod. Nemá s tým nič spoločné.”

Emília Rigová od septembra 2005 vyučuje na Strednej umeleckej škole v Trenčíne. Sníva o vlastnej galérii, ktorá by sa mala stať centrom na prezentáciu mladých umelcov ale aj tvorivou dielňou a ateliérom. Zároveň by rada pokračovala v ďalšom štúdiu na umeleckej škole.

Jej neobyčajné oceľové plastiky Štruktúra evolúcie ste mohli vidieť na nedávnej výstave pedagógov SUŠ Zmena mena v Galérii Miloša Alexandra Bazovského.