V rámci nápravných opatrení spracoval Obvodný úrad životného prostredia projektovú dokumentáciu na druhú etapu uzatvorenia skládky, pričom súťaž na jej realizáciu vyhrala Považská odpadová spoločnosť. Mesto zaplatí za rekultiváciu skládky, spolu s čiernou skládkou, ktorá vznikla pred jej bránou 45 miliónov korún. Sumu bude uhrádzať 15 rokov v pravidelných polročných splátkach.
Trenčianska skládka vznikla pred takmer 40-timi rokmi. Nadviazala na skládku, kde sa odpad bez triedenia ukladal do štrkových jám. V tých rokoch neexistoval žiaden zákon o odpadoch, skládky nemuseli spĺňať žiadne parametre. Až do roku 1991 sa skládky dôsledne nekontrolovali. Vtedy nadobudol platnosť prvý zákon o odpadoch, ktorý stanovil prvé pravidlá. „Z celej škály divokých skládok sa v roku 1991 vytipovali niektoré, ktoré pri určitých technických úpravách mohli ešte slúžiť na tento účel,“ uviedla Eva Mojžišová vedúca oddelenia odpadového hospodárstva Obvodného úradu životného prostredia.
Podľa jej slov sa síce skládka splanírovala, ale územie už bolo zdevastované. Okolo celej skládky urobili valy z ílovitej zeminy, ktoré spravili akúsi vaňu. „Tým pádom bolo podlažie nepriepustné a voda, ktorá do skládky pršala, nevsakovala do podzemia,“ uviedla Mojžišová. Okolo skládky ešte spravili vrty na monitoring podzemnej vody, odkiaľ pravidelne odoberali vzorky na kontrolu. V roku 1995 sa ukončila prvá etapa riešenia skládky. Jednu časť uzavreli a po splanírovaní prikryli nepriepustnou fóliou a zeminou. Druhá časť skládky sa dopĺňala a oficiálne znefunkčnila v júni roku 2000, pretože pôvodný zákon o odpadoch, ktorý hovoril, že všetky skládky, prevádzkované za osobitných podmienok, môžu fungovať iba do polovice roka 2000. Splanírovaná skládka takto čakala šesť rokov, pokým bude aj jej druhá polovica bezpečne uzatvorená a prikrytá.
Termín definitívneho uzatvorenia skládky je do októbra budúceho roka, ale ako uviedla Mojžišová, Považská odpadová spoločnosť si trúfa dokončiť druhú etapu už o rok skôr. Na mieste pôvodnej skládky tak vznikne, po jej odvodnení, umelý kopec, „zapuzdrený“ fóliou a prekrytý vrstvou hliny. „Nemôže sa tam nič stavať, iba sa na vrchnú vrstvu ornice vysadia kríky a rastliny s plytkým koreňovým systémov,“ uviedla Mojžišová. I keď podľa nej skládka nezaťažila vďaka nepriepustnému podložiu prostredie, musí sa i tak aj päťdesiat rokov po uzatvorení sledovať.
