Článok pokračuje pod video reklamou
V nedávno skončenej majstrovskej súťaži obsadili bezpečne posledné miesto, keď z 22 stretnutí všetky prehrali a zostúpili do nižšej - prvej slovenskej ligy. Práve z tejto najvyššej slov. súťaže postúpili do WHIL-ky hádzanárky Štartu Trenčín. O príčinách vypadnutia tradičného účastníka medzinárodnej ligy sme sa pozhovárali s ich trénerom - Richardom MAKÝŠOM.
Pred začiatkom súťaže vládol všeobecný optimizmus. Hovorilo sa o vzácnej vyrovnanosti a optimálnej psychickej pohode v družstve. Realita však bola veľmi tvrdá. Vo vyše 60-ročnej histórii čo sa v Bánovciach hrá ženská hádzaná je to najhorší výsledok. Ako to hodnotíte z vášho pohľadu?
Nemyslím si, že umiestniť sa v strede tabuľky krajskej súťaže, či v polovici II. ligy ako hrať vo WHIL asi 70 percent zápasov vyrovnané partie, navyše, keď sa neprestrieda je neúspech. Nech to beriem z hociakého hľadiska, prehrať všetkých 22 zápasov a väčšinou rozdielom vyše desiatich, niekedy i pätnástich gólov hovorí jasnou rečou...
Osobne som si dal pred sezónou za cieľ získať s družstvom aspoň štyri body - škrt urobili zranenia niektorých hráčok. Hneď v úvode sa zranila v príprave najlepšia strelkyňa Z. Horáčiková, neskôr K. Feriancová a Z. Hajská. Som presvedčený, že s nimi by sme boli získali tie štyri body a nehovorilo by sa o najväčšej športovej hanbe. Naše mladé hráčky potrebujú aspoň 1-2 roky zrieť, aby spomínane opory mohli primerane nahradiť, čo zatiaľ nedokázali. Podľa mňa v posledných 5 zápasoch doma napriek prehrám sme odviedli dobré výkony. Za málo peňazí, málo muziky...
Môžete byť konkrétnejší?
Pre nedostatok peňazí sme si nemohli dovoliť chodiť hrávať prípravné zápasy tak, ako naši súperi. Pritom naše mladé družstvo a najmä hráčky z lavičky potrebovali hrať čo najviac. Náš rozpočet pre súťaž bol na úrovni 500-600 tisíc korún, zatiaľ čo iné tímy ho mali niekoľkonásobne vyšší. Preto dávam klobúk dolu pred dievčatami, že dohrali súťaž so cťou, aby sme museli robiť opatrenia voči kolektívu.
Hovorili ste o zraneniach kľúčových hráčok. Nespomenuli ste však stratu dvoch skutočných opôr - J. Tomašovičovej a S. Antalovej ešte pred sezónou. Prečo odišli?
Tomašovičová utrpela zranenie, ktoré rozhodlo o skončení jej mnohoročnej úspešnej kariéry a Antalová odišla do Šale za lepšími podmienkami. Nebolo ich možné nahradiť ani čiastočne, pretože Antalovej skončila zmluva a odišla bez náhrady (stala sa profesionálnou hráčkou) a nedostali sme za nu ani korunu. Mesto nám zaplatilo povinný štartovací vklad do súťaže, ale čakali sme od neho viac. Hráčkam síce výplaty meškali, ale všetko majú vyplatené. Osobne som do klubu priniesol viac peňazí, ako som z neho dostal...
Z WHIL-ky ste vypadli, čo bude ďalej?
Dievčatá sú u nás zmluvne viazané na 2 roky. Máme niekoľko talentov v doraste i medzi žiačkami. Dúfame, že za 2-3 roky sa vybuduje družstvo, kde budú zastúpene dve generácie hráčok, čo nám teraz chýbalo a v I. lige budeme hrať medzi špičku. Ženy aj po skončení súťaže trénujú dvakrát v týždni až do polovice júna.
Po vypadnutí väčšinou odchádza i tréner. Ako je to s vami?
Zmluvu mám do konca júna a zatiaľ nemám záujem na jej predĺžení pri družstve žien. V našom hľadisku je pomerne dosť „trénerov“, ktorí to dokážu asi lepšie ako ja. Je to však vec a úloha pre výbor klubu. Pokiaľ budem mať čas, chcel by som sa venovať mládeži...
