Utorok, 20. október, 2020 | Meniny má VendelínKrížovkyKrížovky

Trinásť statočných

S chlapmi z trenčianskeho hasičského a záchranného zboru (HaZZ) sme sa „naživo“ prvýkrát stretli nedávno, pri pátracej akcii potápačov po utopenom mladíkovi, ktorý sa 1. mája spolu so štyrmi kamarátmi pokúsil na loďke preplaviť Váh. Tristo metrov pred sta


vidlami sa čln prevrátil. Jednému z chlapcov sa podarilo doplávať na breh, ďalším trom potápači HaZZ zachránili život. Pátracia akcia po utopenom mala svoj štandardne nacvičený priebeh, na dlhé reči nebol čas. Za záchranu týchto mladých ľudí udelil minister vnútra v pondelok 24. mája medailu Za hrdinský čin dvom členom trenčianskeho tímu hasičov Miroslavovi Benkovi a veliteľovi družstva Pavlovi Rapanovi.

Druhýkrát, tentoraz s kompletnou skupinou hasičov B zmeny, do ktorej patria aj obaja ocenení, sme sa stretli pred pár dňami, vo štvrtok večer niečo po deviatej v klubovni základne. Dôvod bol jednoduchý - chceli sme spoznať ľudí, ktorých prácu si verejnosť a médiá všimnú až vtedy, keď sa stane niečo výnimočné, väčšinou tragédia, pri ktorej treba zachraňovať ľudské životy. Byť pripravení na každodenné, často nenápadné hrdinstvo majú v pracovnej náplni.

Skryť Vypnúť reklamu

Trinástka, ktorá prináša nádej

Zmenu tvorí 13-členný hasičský tím - veliteľ zmeny, dvaja velitelia družstiev, traja strojníci, ktorí sú zároveň vodičmi, hasičmi a záchranármi špecialistami. V rámci špecializácií zabezpečujú povodňovú, potápačskú, lezeckú a leteckú záchrannú službu.
Už samotné vymenovanie špecializácií znie veľmi atraktívne. Stať sa hasičom, zvlášť po invázii amerických akčných filmov a seriálov, potápačom alebo záchranárom, je snom mnohých chlapcov a mladých mužov. Zaujímalo nás, čo práve túto trinástku priviedlo do služieb HaZZ. Ako prvý svoje motívy prezradil Juraj Oravec (29), ktorý do hasičského zboru nastúpil pred desiatimi rokmi: „Pre moju generáciu sa stali hasiči atraktívni po tom, ako začali s rýchlou technickou pomocou a špeciálnymi službami. Keď som videl, aké obrátky v tom čase práca hasičov nabrala a čo všetko robia, zapáčila sa mi. Pochopil som, že sú jediní, ktorí v systéme záchrany dokážu pomôcť v akejkoľvek situácii. Obrazne povedané - odkiaľ utekajú ohrození ľudia, tam idú hasiči. Svoju úlohu pri rozhodovaní zohrala aj moja samaritánska povaha - vždy som chcel pomáhať a zachraňovať.“
Letecký záchranár Karol Provazník (36) už zachraňoval ľudí uviaznutých v skalách,ale aj v hĺbkach - v šachtách a studniach či pri povodniach: „Som vyučený hasič, potom som si urobil maturitu na Strednej škole požiarnej ochrany v Žiline. Myslím si, že túto prácu mám v sebe.“
Martin Puna (27) je členom potápačskej skupiny a zároveň mechanikom protiplynovej služby: „Je to zaujímavá práca, stále v pohybe.“
Veliteľ družstva Pavol Rapan (36) má na starosti 10-člennú potápačskú skupinu, v zbore je už 15 rokov: „Mal som šťastie, že v zbore práve začínali špecializácie, ktoré ma oslovili. Bolo viac technických zásahov ako požiarov, práca začala byť viac záchranárska, aj keď s tým prišli vysoké nároky na odbornosť. Bolo treba na sebe oveľa viac pracovať ako predtým, aj fyzicky, ale najmä teoreticky. A to bez osobnej zanietenosti nejde. Všetci z nás štandardne ovládame prvú predlekársku pomoc, väčšina ovláda motorové píly, základom je vodičský preukaz skupiny C.“
Technika-špecialistu pre strojnú službu a potápača Miroslava Benka (37) k hasičom priviedol otec, ktorý v zbore pracoval tri desiatky rokov: „Chodil som za ním už ako malý chlapec a keď som sa rozhodoval o svojom povolaní, o hasičoch som už niečo vedel. Začiatkom deväťdesiatych rokoch sa uvoľnilo miesto, tak som sa prihlásil.“
Špecialista-záchranár Jaroslav Berko (43) začal ako dobrovoľný hasič v rodnej obci. Vtedy mal ešte len päť rokov: „K hasičom som nastúpil po vyučení za automechanika a som tu už 20 rokov,“ povedal skromne.
„Jarko je špecialista na všetko, čo má motor a potrebuje benzín, naftu alebo olej, ovláda práce okolo čierneho remesla. Popritom ešte chodí do vody ako potápač,“ doplnil jeho široké využitie Pavol Rapan.
Igor Holiček (41) pracuje u hasičov už dvadsať rokov. Začínal v Dubnici nad Váhom ako hasič v ZŤS. Systém služieb u hasičov mu umožňoval venovať sa jeho veľkej záľube - športu. „Hasičina je poslanie a pomáhať ľuďom je super vec. Aj keď pri dopravných nehodách vidím ranených a mŕtvych, čo pritlačí na srdiečko.“
Služobne najmladší člen skupiny hasič-záchranár Ján Kubica (32), bývalý aktívny športovec, má zatiaľ za sebou rok služby: „O tejto práci som sa dozvedel od kamarátov. Zaujala ma na nej jej všestrannosť, technika, športové aktivity, náročnosť na fyzickú kondíciu.“
Technika-strojníka Daniela Kalafúta (29) k práci pritiahol strýko-hasič, za ktorým chodil na hasičskú stanicu: „Už vtedy ma táto práca zaujala. Musíte sa vyznať v mnohých veciach.“
Hasič-záchranár Milan Trška (29) má lezecký a letecký kurz, pracuje aj ako technik protiplynovej služby. Spolu s Jurajom Oravcom a Michalom Hybelom z druhej zmeny reprezentuje Slovensko v hasičskom športe. V disciplíne požiarny útok donedávna držali svetový rekord. Na majstrovstvách sveta a Európy získali 3. miesto. Aj trenčianske súťažné družstvo patrí k špičke - od roku 2000 na majstrovstvách Slovenska neskončilo na nižšom ako 3. mieste. On sám je majster Slovenska v dvojboji jednotlivcov v roku 2005. „K hasičom som sa pridal z podobných dôvodov ako moji kolegovia. Pomáham ľuďom, vidím dobré veci, aj nešťastie, aj keď pohľad na život mám už možno trochu iný ako obyčajný človek. Ale nezanedbateľná bola aj finančná stránka.“
Strojník Roman Uhlík (50) nastúpil k hasičom v roku 1977: „Býval som dvesto metrov odtiaľto, poznal som sa s veliteľom. Vtedy sa prijímalo tak, aby tu bol aj murár, elektrikár, inštalatér... Hasiči si vtedy veľa vecí budovali svojpomocne, napríklad prístavbu garáže pre vozidlá. Ja som bol inštalatér, čo teraz využívam pri zásahoch, pretože sa viac ako ostatní vyznám v spleti potrubia.“
Ďalší veliteľ družstva Vlado Bečár (36) tu pracuje 14 rokov. Zaradený je do potápačskej, lezeckej aj leteckej skupiny: „K hasičine som sa dostal náhodou. Počas základnej vojenskej služby som bol zaradený k hasičom ako strojník, nejako ma to chytilo, a keď som sa vrátil z vojny, dal som si sem žiadosť.“
Veliteľ zmeny Ľuboš Liška (39) je medzi hasičmi už 21 rokov: „K tejto práci mám odmalička blízky vzťah, pretože ju robil môj otec. Od štrnástich rokov som bol dobrovoľným hasičom a po základnej škole som išiel študovať na Strednú školu požiarnej ochrany v Žiline. Od jej skončenia som tu.“

Skryť Vypnúť reklamu

Miera rizika

Poslaním hasičov je zasahovať častokrát vo vyhrotených, dramatických situáciách. Ako je to v tomto povolaní s mierou rizika, nám najskôr objasnil Milan Trška: „Za priebeh zásahu a bezpečnosť svojich ľudí nesie zodpovednosť veliteľ. Ale preto sme profesionáli, aby sa od výjazdu až po návrat nikomu nič nestalo. Prioritou je, aby sme sa vrátili živí a v maximálne možnej miere zabezpečili ochranu majetku a zdravie postihnutých.“
Na otázku, či tam, kde začína riziko ohrozenia hasičov, končí záchrana postihnutých, doplnil:
„Prácu robíme s určitým rizikom, ale nie je to tak, ako si niekto možno predstavuje podľa filmov, že horí dom a hasiči bez hadíc idú bezhlavo dovnútra. Sú určité postupy, ktoré treba dodržať, aby bolo ochránené bezpečie a poskytnutá pomoc.“
Pavol Rapan k tomu vysvetlil: „Z pohľadu laika to niekedy môže vyzerať, akoby chlapi urobili niečo neuvážené, ale postupy pri zásahu sú štandardné, aj keď každý výjazd je iný. Aj tie najrizikovejšie zásahy robíme s najvyšším možným stupňom našej vlastnej ochrany. Ak sa blížime k chemickej látke, ktorú nevieme identifikovať, nastupujú plynotesné obleky s izolačným dýchacím prístrojom. Keď idú potápači do vody, sú istení z brehu... Dôležité je, že sa môžeme spoľahnúť jeden na druhého. Vieme, že keď sa nebudeme chvíľku ozývať z vysielačky, tak sa niečo začne diať a dúfame, že veliteľ a naši kamaráti nám zabezpečia záchranu. Takže nejdeme na divoko, nie je tam ani kúsok kaskadérstva. Ak niekto u nás vyskočí z auta a bezhlavo páli do akcie, bez ohľadu na náročnosť, tak medzi nami spravidla nemá miesto.“
„Profesionálny vodič kamiónu žije vo väčšom riziku ako my. Ale aj napriek všetkým bezpečnostným opatreniam sa môže stať, že dôjde k ujme na zdraví alebo dokonca na živote,“ zakončil Ľuboš Liška.

Skryť Vypnúť reklamu

Rodina

To, že hasiči berú svoju prácu zväčša ako poslanie, je jedna vec. Zvykli si však ich rodiny, že zamestnanie syna, manžela alebo otca nie je žiadnou prechádzkou ružovou záhradou? Už len to, že chlapi chodia do služby aj na noc, víkendy a sviatky, nemusí byť vítané.
„Museli si na to zvyknúť,“ skonštatoval Ľuboš Liška. „Manželky sú niekedy rady, že vypadneme z domu,“ pridal zo žartu Juraj Oravec.

Prídu včas?

Po nahlásení prípadu a overení informácie sú hasiči povinní do jednej minúty vyraziť na zásah. Doba dojazdu však nie je závislá iba od nich. Svoju úlohu zohráva vzdialenosť, cestná premávka, poveternostné podmienky, atď.
„Rýchlosť výjazdu môžu ovplyvniť samotní občania tým, že vedia jasne, stručne a jednoznačne povedať, čo a kde sa stalo,“ upozornil Pavol Rapan. „Stále funguje číslo tiesňového volania 150 priamo na hasičov, ktoré je dobré využívať najmä pri požiaroch a dopravných nehodách, kde ide o ohrozenie zdravia a života. Keď nám príde informácia sprostredkovane z iných telefónnych čísiel, zbytočne sa stráca drahocenný čas. Keď vidíte naše autá na cestách so spustenými húkačkami, nejde o cvičenie, ani žart, ale sme na ostrom výjazde, kedy je niekomu veľmi horúco alebo ide o život. Pomohlo by preto, keby vodiči viac rešpektovali zvukové a sveteľné výstražné signály.“
„Vodiči majú často zapnuté rádiá a naše signály nepočujú,“ pridal svoju skúsenosť z ciest Daniel Kalafút a dodal: „Keď sa k nim priblížime, odrazu nás začujú alebo zbadajú a začnú panikáriť. Skočia na brzdu alebo strhnú volant a ešte nám môžu pridať problémy.“
„Naši šoféri sú dobrí v tom, že sa vedia vžiť do situácie vodičov na cestách a dokážu predvídať ich reakcie,“ ocenil prácu svojich kolegov Pavol Rapan.

Dotyk s tragédiou, pocity, emócie...

Keď je človek po prvý raz pri smrteľnej dopravnej nehode, chvíľu trvá, než túto skúsenosť „spracuje“ na prijateľnú úroveň. Ako vnímajú tragédie hasiči trénovaní na odolnosť voči stresom? Treba byť odolní voči nešťastiu alebo svoje stopy zanecháva aj v nich?
Juraj Oravec: „Pohľad na tragédiu každý z nás znáša rozdielne. Inými očami sa na to pozeráte, keď máte rodinu a deti... Niektorí to absorbujú lepšie, iní horšie, ale neverím, že by si niekto z nás neodniesol nejakú jazvičku. Dôležité je, ako to potom prenášate domov a ako sa s tým vo vnútri vysporiadate. O tom by vám najlepšie vedeli povedať naše rodiny.“
Pavol Rapan: „Na tie najväčšie nešťastia, akými sú straty života, sa hádam ani nedá zvyknúť. Ľudská tragédia vás osloví vždy. To je nemenné. My sme takí istí ľudia ako všetci ostatní. Každý z nás si to nesie so sebou. Keď k takémuto niečomu dôjde, snažíme sa prípad analyzovať, či sme pre záchranu mohli niečo urobiť. Nestáva sa nám, že by k tragickému koncu došlo našim zlyhaním. Ale chrobák pochybností, či sme nemohli urobiť niečo viac, je tu vždy.“
„Kolegovia boli pri dopravnej nehode vyťahovať ľudí z havarovaného auta. Bol tam môj otec, ktorý potom zomrel, takže na takéto prípady sa dokážem pozrieť zo strany pozostalých aj zo strany záchranárov,“ povedal o svojej smutnej skúsenosti Milan Trška.
Juraj Oravec: „Už to, že prípad rozdiskutujete, rozoberiete, je základnou terapiou. To, že si potom niekto po zmene skočí na pivko, je na každom zvlášť. Niekto ide do hory rúbať drevo, iný s deťmi na prechádzku.“
Pavol Rapan: „Keď prídeme k takémuto prípadu, nemôžeme si dovoliť psychicky sa zosypať alebo prepadnúť hystérii. Vtedy ide o konštruktívny prístup k veci. Netvrdím, že je vždy ideálny. Sami o tom niekedy pochybujeme, ale na to sme profesionáli, aby sme sa rozhodli čo najsprávnejšie a eliminovali následky. Jednoducho to musíme psychicky zvládnuť. Preberiete zodpovednosť na seba a musíte konať, pretože častokrát tam nikto iný, kto by to urobil, nie je. Iba vy. Pri výjazde akoby v mozgu fungoval nejaký chemický proces - urobíte svoju robotu a možno až po návrate začnete vnímať pocity... Pri zásahu sa musíme odosobniť od kriku a plaču. Od nás sa očakáva, že pomôžeme. Nie, aby sme tam s niekým nariekali.“

Sny profesionálov

„Ak by ste sa spýtali šéfa leteckej a lezeckej služby, tak vám povie, že ideálny by bol vrtuľník tu na streche stanice, pretože o 3 minúty by sme mohli vzlietnuť a za ďalších 5-10 minút doletieť kdekoľvek v celom kraji. Keď sa spýtate potápača, povie vám presný typ masky, akú by chcel a aké auto s dekompresnou komorou a toto vôbec nepovažujeme za nejakú rozšafnosť pre nás. Ak by som to mal zľahčiť, keď nám dáte dva bicykle a vedrá s vodou, pôjdeme aj s tým. Všetko, čo by sme chceli, je v prospech ľudí. Keď nám niekto kúpi dobré rýchle auto, nepôjdeme na ňom rýchlo domov na kávu, ale k niekomu, kto rýchlo potrebuje našu pomoc. Ak by sme mali hovoriť, čo by sme naozaj chceli, tak všetko, čo nám zabezpečí a skvalitní prácu,“ uzavrel Pavol Rapan.

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. Downtown Bratislavy sa rozrastie o nový rezidenčný projekt
  2. Na Slovensku pribúdajú nové bankomaty. Viete čo v nich vybavíte?
  3. Zamestnanec chcel príspevok na stravu, no šéf mal iný názor.
  4. Home (ale aj) Office
  5. Zaplatiť za kávu či obed pomocou správy v čete? Už čoskoro
  6. Covid a post-Covid: Ako sa chrániť pred kybernetickými útokmi?
  7. Zelená Bratislava
  8. Vyučujú školy informatiku dobre? Tieto patria medzi ukážkové
  9. Znečistenie riek už možno nebude možné zastaviť
  10. Záujem o akcie Pilulky prekonal naše očakávania
  1. Zaplatiť za kávu či obed pomocou správy v čete? Už čoskoro
  2. Covid a post-Covid: Ako sa chrániť pred kybernetickými útokmi?
  3. Zelená Bratislava
  4. Ruža zmeny
  5. Úpravy automobilov pre ZŤP
  6. No Finish Line v Bratislave sa presúva do virtuálneho priestoru
  7. Mladí ľudia vstupujú do druhého piliera už aj cez internet
  8. Vyučujú školy informatiku dobre? Tieto patria medzi ukážkové
  9. Na Slovensku pribúdajú nové bankomaty. Viete čo v nich vybavíte?
  10. Zamestnanec chcel príspevok na stravu, no šéf mal iný názor.
  1. Rysy navštívi päťtisíc ľudí denne. Ako vyzerá denný chod chaty 27 904
  2. Ako vidia budúcnosť deti zo základných škôl? Budete prekvapení 22 604
  3. Jedlo v Bratislave: Tieto reštaurácie určite vyskúšajte 16 149
  4. Kam sa vybrať za jesennými výhľadmi? 13 915
  5. Čo bude s gastráčmi a miliardy z EÚ ako prekliatie? 13 843
  6. Vyučujú školy informatiku dobre? Tieto patria medzi ukážkové 10 739
  7. Hodnotenie profesionála: Ako obstáli obľúbené hotely v Tatrách? 9 741
  8. Korenie sexuálneho života po päťdesiatke. Tieto tipy vyskúšajte 9 124
  9. Toto sú povolania budúcnosti. Niektoré prekvapili 8 949
  10. Budúcnosť v digitále je plná žien. V čom majú pred mužmi navrch? 8 611
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z Správy Trenčín - aktuálne spravodajstvo na dnes| MY Trenčín

Punč na námestí tento rok nebude. Trenčín zrušil Vianočné trhy

Na Mierovom námestí však bude svietiť vianočný strom a výzdobu centra mesta doplnia nové prvky.

Megainvestícia v Novom Meste nad Váhom. Ako bude vyzerať nové kúpalisko a plaváreň?

Novomestská radnica predstavila víťazný návrh z architektonickej súťaže na vybudovanie mestskej plavárne, kúpaliska a wellness za asi 12 miliónov eur.

Vizualizácie víťazného projektu.

Ak to pandemické opatrenia dovolia, trenčianske cintoríny budú otvorené dlhšie

Trenčianske cintoríny budú do 4. novembra otvorené dlhšie. Správca mestských cintorínov zabezpečil ich sprístupnenie od 7.00 do 20.00 h.

Dvaja muži napadli tretieho. Padli aj vyhrážky

V tomto prípade hrozí obvineným podľa zákona trest odňatia slobody až na 3 roky.

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Najviac nakazených pribudlo v Košiciach a v okrese Čadca

Nedeľňajší rekord sa vyšplhal na číslo 860.

V Nitre pribudli hospitalizovaní aj mŕtvi. Ohniská na Borovej stráži polícia

Viac ako dve tretiny reprofilizovaných lôžok pre COVID pacientov sú obsadené. Vytvoria ďalšie.

Nedeľný rekord. V Trenčianskom kraji pribudlo 104 pozitívne testovaných

Laboratóriá na Slovensku otestovali 5 025 vzoriek, celkový počet pozitívnych bol 860.

KORONAVÍRUS: Žilina hlási menej nakazených, Čadca medzi najhoršími

V nemocniciach je hospitalizovaných 638 pacientov.

Už ste čítali?