kcie, ktorá žne slávu hlavne v Bratislave a v Žiline a ktorej hlavnou témou je divadelná improvizácia. Rodičmi celého projektu sa stali Marek Mojžiš a členka študentského parlamentu Univerzity Alexandra Dubčeka Monika Mináriková. „Rozmýšľal som, ako osloviť čo najviac ľudí. Keďže som sa zúčastňoval na improligách v Žiline aj Bratislave, spýtal som sa priateľov, či by do toho nešli,“ prezradil mladý filantrop Marek Mojžiš.
Pravidlá improligy sú jednoduché. Do súťaže sa môžu prihlásiť kolektívy i jednotlivci, ktorí si zostavia družstvá od jedného do štyroch členov. Ich úlohou je po vyžrebovaní témy za tri minúty pripraviť scénku a za ďalšie tri ju odohrať. „Témy sme vyberali podľa toho, čo je zaujímavé zahrať,“ vysvetľuje Monika. A tak sa medzi témami ocitli také ako prasa melancholik, film Niečo na tej Mary je či príslovie Aj čert bol krásny, keď bol malý. K účasti na takejto súťaži podľa Mareka Mojžiša stačí zdravý exhibicionizmus a chuť zabávať druhých, pričom nie je vylúčený ďalší profesný rast. „Práve z improlíg vyšli niektorí dnes dobre známi umelci,“ dodáva.
Vďaka financiám z Trenčianskej nadácie sa podarilo projekt zorganizovať, no nikto by neveril, že jeho úspechu vkročí do cesty práve hokej. Keďže naši chlapci postúpili a v ten večer hrali s Kanadou, viacero ľudí dalo prednosť športovému pred kultúrnym zážitkom. Sprvu javiaci sa problém umožnil počas večera vznik úžasnej rodinnej atmosféry, kde každý fandil každému, kde zrazu všetci boli jeden tím. „Uvidel som plagát a hoci mám malý vzťah k herectvu, rozhodol som sa prísť,“ uviedol Karol Gótz, jeden z dvojice tímu Sihoť 7, ktorý si zahral spolu so svojím dlhoročným kamarátom Peťom Václavom. Počas príjemného večera viackrát vystúpila stepová skupina Tap Dance Quartet a folkový spevák Vašo, ktorý vtipnými textami dotváral celkovú atmosféru.
Na Trenčianskej improlige sa zúčastnil aj herec divadla Normálka Boris Ilkyw, ktorý sem prišiel pôvodne iba ako divák, no nakoniec sa dal nahovoriť a spolu s ďalšími tromi zostavil tím. „Tu som zistil, aké je hranie bez prípravy náročné, človek musí mať bohatú fantáziu. V amatérskom divadle je to iné, tam presne vieme, čo máme hrať,“ vysvetľuje Boris, ktorý priznáva, že to bol perfektný zážitok. „Na to, že som týchto ľudí až dodnes nepoznal, sa nám hralo výborne a určite sa dám kedykoľvek nahovoriť znova,“ dodáva s úsmevom mladý herec.
Súťaž trvajúca od devätnástej hodiny sa pretiahla až do neskorých hodín, kedy sa v bonusových kolách hralo už iba z pasie. Na záver si všetci účastníci spoločne pripili a zatancovali, pričom si sľúbili, že sa tu takto stretnú opäť. „Bola to super akcia a dúfam, že sa nám podarí ju organizovať každý semester vždy na začiatku a na konci,“ prezradil Marek Mojžiš.