sú bezpríspevkoví darcovia krvi odmeňovaní bronzovými, striebornými, zlatými a diamantovými plaketami doktora Jána Janského. Najcennejšie zlaté a diamantové plakety za štyridsať a osemdesiat odberov prebrali myjavskí darcovia spoločne s ďalšími v medzinárodnom sídle Červeného kríža v Ženeve.
Myjava patrí do pôsobnosti Slovenského Červeného kríža v Senici. Každoročne viacnásobných darcov odmeňujú aj cestou do Švajčiarska, kde si prezrú mnohé kultúrne pamiatky a samozrejme navštívia aj sídla Medzinárodného Červeného kríža. Ako uviedla riaditeľka senického územného spolku Veronika Kopunková, ktorá vraj sama vďačí za svoj život darcom krvi, takýto zájazd pripravili už po štrnástykrát. „Začali sme v roku 1993, kedy som rozmýšľala, ako sa darcom odvďačiť za záchranu ľudských životov. Najvyššou spoločenskou poctou je získať nielen plaketu Jána Janského, ale získať ju práve tu, v srdci Červeného kríža. Je to pre darcov zadosťučinenie,“ prezrádza riaditeľka.
„Krv nie je voda a všetci darcovia sú bratia“ bolo heslom zájazdu, ktorý sa začal v stredu 26. apríla. Nastúpilo štyridsaťštyri cestujúcich no ako sa ukázalo, najdôležitejším členom výpravy sa stal harmonikár, ktorý svojím bohatým repertoárom zabával cestujúcich i po príchode do cieľa. Jedným z členov výpravy bol aj katolícky dekan Aloiz Lackovič z Hornej Stredy. „Voľakedy som pôsobil v obci Unín, ktorý patrí pod senický územný spolok Červeného kríža a i po presťahovaní, som bol zapísaný ako darca za tento región. Keď som dostal ponuku ísť do Ženevy s radosťou som ju prijal,“ prezrádza dekan Lackovič.
Počas štvordňového výletu mohli darcovia naplno obdivovať neobyčajné Švajčiarsko plné kvetov, fontán, lúk a kráv. Mohli sa poprechádzať po honosných sálach medzinárodného sídla OSN a prebrali vytúženú plaketu Jána Janského priamo z rúk svojho rodáka Jozefa Palkoviča. Ten pôsobí v ženevskom sídle Červeného kríža už sedemnásty rok. Od neho sa darcovia dozvedeli aj o aktivitách Červeného kríža a Červeného polmesiaca vo svete i o sťaženej situácii dobrovoľníkov v ohrozených oblastiach. Nemenej zaujímavou bola exkurzia v múzeu Červeného kríža, kde boli chronologicky usporiadané expozície doplnené o filmovú produkciu z mnohých bojov, pri ktorých pracovníci Červeného kríža zachraňovali ranených. Pred odchodom do rodného Slovenska sa všetci nadšene fotografovali pri soche Emila Zátopka v múzeu Olympijských hier v meste Lousanne, pred ktorým si ako správni Slováci zaspievali a zatancovali.
Po nedeľnom návrate všetci priznali, že by neváhali tento výlet zopakovať a možno si už každý z nich pomaly ráta, koľkokrát ešte daruje krv, pokým pôjde do Ženevy znova.