Za tú našu slovenčinu II.

u vedeckému bádaniu neobjavil. Možno je to len dôsledok mojej prirodzenej slovenskej nedôslednosti, ale vybreženie nebolo ani na dostrel. Riešenie prišlo samo ako brano. V nedeľu som si naberal žufaňou vynikajúcu slepačiu polievku. A keďže polievka výborne voňala bágroval som žufaňou až sa vytanierila. Keď sa môže potok vybrežiť, prečo by sa nemohla polievka vytanieriť? Mne sa napríklad v priateľskom futbalovom zápase proti družobnej fabrike vytrenírkoval... teda, neviem ako to povedať. Slovenskí poeti akosi zabúdajú rodný jazyk. A pritom práve oni by ho mali šíriť. Dnes už deti nevedia čo je brízgať, splieňať, čupieť, škamrať, pôzdiť, grackovať alebo kopnieť. Išiel som okolo role a už sa kopnie.

Pre neznalcov, čiže laikov, dodávam - kopnieť znamená, že z role sa odobral posledný sneh, svieti na ňu slnko a z pôdy sa parí. Nastáva stav, keď sa už bude dať kopať a čoskoro aj sadiť. No a gracka je v Banskej Štiavnici motyka. Julo Viršík nás v televíznom prenose relácie „Slovensko hľadá SuperStar“ presviedčal, že jeden zo súťažiacich má neuveriteľne veľký drajf. (Drive - po anglicky náhon, pohon, prevod, ovládanie motorového vozidla, vo futbalovom slangu ťah na bránu). Čo si o neuveriteľne veľkom drajfe súťažiaceho myslela babka na Kysuciach ostáva iba tušiť. Možno išla obkuknúť dedkov drajf. Keď sa Štúr, Hurban a Hodža zišli v roku 1843 na fare v Hlbokom, ešte netušili, čo z toho bude. Pôvodne prišli na mariáš. Chceli hrať jednograjciarový, aritmetický, nad sto - pod sto. Štúr ale nesúhlasil s výpočtom úhrady za prehratých stosedem červených. A aby ich stretnutie nebolo nápadné Uhorským tajným nohsledom rozhodli sa pre istotu uzákoniť spisovnú slovenčinu. Priklonili sa k Štúrovmu modelu výslovnosti a pravopisu. Bernoláka, ktorý za základ spisovnej slovenčiny pokladal trnavské nárečie to tak rozčúlilo, že od zlosti ozelenel. Dokonca tak veľmi, že od neho ozelenela aj dvestokorunáčka. Štúr mal jednoducho veľký drajf. Adela by nám o tom vedela rozprávať. Ale tá už zo známych príčin nič nezradí a tak Ľudovítov silný drajf ostane navždy historickou záhadou.
Nabudúce: Za tú našu slovenčinu, diel tretí.