Článok pokračuje pod video reklamou
ok mala úžitok celá rodina.
„Vyrábal som med, bral propolis, materskú kašičku. Moje vedomosti mali praktický základ a stačili mi. Až teraz vidím, čo všetko som o včelách nevedel,“ hovorí potom, ako si prečítal prácu svojho vnuka – šiestaka Filipa Olejníka, s ktorou získal druhé miesto v okresnom kole prírodopisnej olympiády. Pripravoval ju štyri mesiace, zháňal informácie v odbornej literatúre, na internete. Prácu pod názvom „Moje prvé poznatky a skúsenosti s chovom včely medonosnej“ buď rozšíri, alebo sa bude venovať na budúci rok úplne inej téme. „S prácou mi dosť pomáhala aj moja učiteľka Janka Sadecká,“ hovorí Filip. „Pripravovala ma spolu so spolužiačkou. Dosť nám pomohla, každý týždeň sme sa stretávali, dala nám literatúru, poradila nám ako pracovať s vybranými témami.“ Filip už uvažuje aj o strednej škole. Rád by šiel na gymnázium. Chcel by sa venovať astronómii. „Vďaka Filipovi viem, že prvé hlinené úle mali už starí Egypťania,“ s obdivom hovorí starý otec Ján. Jeho rozprávanie o včelách Filip každú chvíľu dopĺňa svojimi vedomosťami, ktoré sú na 12-ročného chlapca skutočne obsiahle. „Mne tie moje znalosti stačili, Filip má však oveľa viac teoretických až vedeckých znalostí,“ hovorí Ján. Tento rok mu chce zveriť prvú rodinu včiel. „Má toho v škole aj mimo nej veľa. V Základnej umeleckej škole sa učí hrať na dva nástroje, je členom akordeónového súboru Úsmev,“ vyratúva pestré mimoškolské aktivity. „Ak nebude stíhať, budem mu samozrejme pomáhať.“
Filip má nielen bohaté vedomosti, ale vie ako treba s včielkami narábať. Veď sa okolo deda motá od malička. Bývajú v jednom rodinnom dome, za ktorým je rozľahlá terasovitá záhrada a v nej úle. Dedo pre vnuka už chystá kuklu, ktorá by mu mala chrániť tvár pred dobiedzavými žihadlami. „Ešte mu musím zohnať rukavice,“ hovorí Ján. „Ale každý včelár musí vydržať zopár včelích pichnutí.“ Filipovi je skôr ľúto, že včielka po vpichnutí žihadla zahynie. A nemá rád, keď sa mu zamotá do vlasov. „Včely pichajú aj keď je človek spotený,“ vysvetľuje Filip. „Keď sa včielka zľakne a zaznamená nebezpečenstvo, začne byť nervózna, vyšle signál ostatným a tie tiež zaútočia.“
Novinkou pre dedka bol aj poznatok, ktorý zistil Filip. „Včielky si oznamujú spôsobom letu informácie aká je kvalita nektáru. Buď krúžia dookola a menia smer, alebo robia osmičky. Volá sa to včelí tanec,“ objasňuje Filip. „Toto som nevedel a dozvedel som sa to až teraz,“ priznáva Ján Šupák. „Myslel som si, že včela to oznamuje ostatným až keď príde do úľa“. Filip presne a dôkladne formuluje vety, ktoré znejú akoby z príručky. S úplnou samozrejmosťou používa odbornú terminológiu, keď vysvetľuje podrobnosti správania sa včiel.
Úspešná účasť na olympiáde a preukázané znalosti ho doviedli až medzi včelárov. Stal sa najmladším členom Slovenského zväzu včelárov v okrese. Ako uvádza predseda organizácie Môťovský, podľa stanov sa členom môže stať mladý včelár od 15 rokov. V tomto prípade urobili výnimku, pretože Filip ich presvedčil rozsahom znalostí. „Naša organizácia je druhá najväčšia na Slovensku,“ uvádza Môťovský. „Potrebujeme ju aj omladzovať, preto vítame záujem o včelárstvo medzi mladými.“
