ochotníckeho súboru, začal hrávať svoje prvé úlohy. „Hrať divadlo bolo mojou veľkou túžbou,“ spomína Adam Krchnavý. „Boli sme mladí, bavilo nás to, nahradzovalo nám to spoločenský život. Všetko okolo predstavení sme si pripravovali sami.“ Keď odišiel Adam na základnú vojenskú službu, kálnickí divadelníci pokračovali v úspešných sezónach. Opäť medzi nich prišiel v 60-tych rokov. Herecké a režisérske znalosti získavali vtedajší ochotníci aj na mnohých divadelných prehliadkach. „Ich súčasťou bývali diskusie, na ktorých sme si vymieňali názory s divadelnými odborníkmi. Chodili medzi nás aj profesionálni herci a režiséri,“ hovorí Krchnavý. Z hrania sa postupne orientoval na réžiu, neskôr sa stal vedúcim súboru. So svojim súborom nacvičil 11 hier. „Radšej som mal veselohry, ako drámy. Ale hrali sme všetko.“ Najradšej si spomína na hru Májová noc od Antona Kedru. „Keď sme túto hru pripravovali, boli sme veľmi dobrý kolektív, darilo sa nám. S hrou sme vystupovali niekoľkokrát doma, ale aj v iných obciach okresu.“
Ak nejakú hru chceli hrať, museli zvážiť, či zabezpečia a zvládnu potrebné herecké obsadenie. „Problémy boli najmä s dievčatami. „Traja členovia súboru, ja, Adam Jurík a Ján Hladký sme pochodili neraz celú dedinu, kým sme našli dievčatá, ochotné vystupovať. „Väčšinou sme začali hľadať herečky hneď po Vianociach, tak nás volali traja králi. Museli sme byť veľmi taktický, pretože, ak by sa niektorá z nich dozvedela, že už úlohu ponúkali už inej a tá to odmietla, to by bol koniec. Všelijako sme ich lákali, aby sme hru obsadili ženskými úlohami,“ žartom upozorňuje na peripetie ochotníckeho divadelníctva.
V 70-tych rokoch podľa Krchnavého už začali byť problémy aj s omladzovaním kolektívu hercov. „Základ každej hry tvorilo päť až šesť stabilných členov, ostatných sme stále ťažšie hľadali.“ Poslednú hru Kálničania hrali pri príležitosti 90-teho výročia súboru v roku 1996.
„Je smutné, že teraz, keď sme oslavovali stovku, tak hru Terezie Vansovej Svedomie, s ktorou začínala v roku 1906 tradícia kálnického ochotníckeho života, nám museli prísť zahrať cudzí ochotníci,“ dodáva Adam Krchnavý. Čiperný sedemdesiatnik však verí, že ešte odovzdá režisérske žezlo nasledovníkom kálnického ochotníckeho súboru.
