Riaditeľka školy, ktorú chlapček navštevoval Janka Nižňanská podala trestné oznámenie na neznámeho páchateľa v utorok 11. apríla. Plavecký výcvik detí zabezpečovala súkromná plavecká škola v Považskej Bystrici, ktorá mala prenajatú púchovskú plaváreň.
Počas posledného dňa plaveckého výcviku tretiakov zostal Adamko pod vodou a nevynoril sa. Keď ho vytiahli z vody, pokúšali sa ho oživiť. Počas oživovania volali prítomní Rýchlu zdravotnú službu z Púchova, sanitky však boli v teréne, preto musela prísť zdravotná pomoc až z Považskej Bystrice. Pre vážnosť jeho zdravotného stavu ho previezli vrtuľníkom do nemocnice v Banskej Bystrici, kde počas minulého víkendu zomrel. V utorok vykonali lekári v Banskej Bystrici súdnu pitvu, ktorej výsledky zatiaľ nie sú známe. O deň neskôr boli Adamkove pozostatky spopolnené v Kremničke pri Banskej Bystrici.
Podľa vyjadrenia riaditeľky Základnej školy na Ul. Janka Kráľa v Novej Dubnici sa plaveckého výcviku zúčastnilo spolu s Adamkom ďalších 44 detí. Podľa smernice Ministerstva školstva z roku 1979 pripadá na jedného dospelého cvičiteľa pri výcviku v skupine najviac 20 žiakov. Riaditeľka dodáva, že smernica, podľa ktorej sa riadi bezpečnosť práce v školách je veľmi zastaralá a zišla by sa obnoviť. „Kontrolovať dvadsať detí v bazéne je veľa a úplne by som zakázala používanie potápačských okuliarov, pretože to deťom zakrýva nos.“
V čase plaveckého výcviku bolo okolo bazénu a vo vode dokopy päť plavčíkov, dve učiteľky a jedna asistentka učiteľky, ktorá sa ale špeciálne venovala zdravotne postihnutému dieťaťu. „Keď deti dosúťažili o mokré vysvedčenie a skončili plavecký výcvik, mohli sa ešte na chvíľku zahrať v bazéne. Voda nebola hlboká, bolo tam asi 80 až 90 cm, Adamko bol vysoký a voda mu siahala asi po prsia. Všetci cvičitelia aj pedagógovia dozerali na deti z okraja bazéna.“
Udalosť šokovala nielen dospelých, ale aj deti. „Rodičia žiakov mi vraveli, že najťažšie chvíle prežívali deti prvých pár hodín po tom, ako Adamka odviezla sanitka,“ vysvetľuje riaditeľka. „Na pomoc sme si zavolali psychológov, ktorí sa venovali deťom i pedagógom. Po celý čas, keď bol Adamko ešte v nemocnici, sme na neho všetci mysleli, deti mu kreslili rôzne výkresy a skladali básničky.“
Autor: Silvia Malová