eho vystúpenie.
„Prezident študentov nepresvedčil,“ tvrdí Mária Šadláková, študentka politológie. „Pripustil potrebu uskutočnených reforiem Dzurindovej vlády, no zároveň dodal, že boli realizované izolovane navzájom a tiež izolovane od občanov. Po júnových voľbách do Národnej rady by podľa neho naďalej mali zostať v praxi tie správne a ostatné odstránené. Diplomaticky však viac neupresnil. Podobne stručne skonštatoval, že vstup do Európskej únie a najmä prijatie Slovenska za nestáleho člena Bezpečnostnej rady OSN bolo veľkým úspechom. Študentov zaujímala najmä vysokoškolská reforma, no odpoveď na otázku budúcej spoluúčasti na financovaní vysokých škôl nedostali. Prezident naopak priamo kritizoval predaj strategických podnikov, najmä elektrární. Rovnako otvorene vyzval k účasti na parlamentných voľbách. Hoci o prednášku bolo na Trenčianskej univerzite veľký záujem, o čom svedčila aj preplnená aula univerzity, prezident sa iba povrchne dotkol hlavných politických tém, čo zväčša nesplnilo očakávania študentov.
Jarmila Jurdáková, študentka politológie hodnotí, že sa prezident úlohy prednášateľa zhostil veľmi dobre. „Hneď na začiatku prednášky sa vyjadril, že uprednostňuje dialóg pred monológom, takže vytvoril aj priestor na diskusiu. Niektorí prítomní, medzi nimi neboli len univerzitní študenti, mu položili otázky, na ktoré sa snažil dať uspokojivú odpoveď. Otázky sa vo väčšine prípadov týkali aktuálnej politickej situácie na Slovensku. Zaujímavá bola otázka študenta, ktorý sa pýtal, ako majú byť politici pre mladých ľudí vzorom, keď v poslednej dobe vychádzajú na povrch rôzne aféry spojené s ich menami. Prezidenta zjavne takáto otázka nezaskočila a odpovedal, že verí, že sa u nás nájde stále dosť politikov, ktorí vykonávajú svoju prácu z presvedčenia a nielen z túžby vlastného obohacovania sa. Na to, či sú slovenskí politici pre nás vhodným vzorom, má každý svoj vlastný názor. Isté však je, že prednáška prezidenta bola príjemným zážitkom, a to nielen pre študentov univerzity.“