Štvrtok, 28. január, 2021 | Meniny má AlfonzKrížovkyKrížovky
SPOVEĎ BÝVALÉHO ALKOHOLIKA

Nikto mi neveril, že prestanem piť

Na napísanie príbehu na túto tému som nemohla natrafiť na lepšieho človeka. Myslím tým človeka priameho, otvoreného, hrdého na svoje rozhodnutie prestať piť. Srší z neho radosť, pokoj, harmónia a úcta k životu. Alkoholické liečenie bolo podľa jeho slov to


najlepšie, čo sa mu mohlo v živote prihodiť. Uvedomil si veci, na ktoré by možno inak neprišiel. Sám o sebe tvrdí: „Bol to veľký pocit oslobodenia. Bol som veľmi hrdý, keď som mohol niekomu povedať, že som bol na protialkoholickom liečení a že už nechcem piť. Ľudia mi vôbec neverili, ale ja som sa tomu len smial!“ Je ním pán Július Lukáč z miestnej časti Trenčianskej Teplej - Prílesa. Nášho rozhovoru sa zúčastnila aj jeho dlhoročná družka, Matilda Doričková.

Bolo mi ho ľúto

Julko, ako ho všetci volajú, mal prvé kontakty s alkoholom už v detstve. Pochádza z východu a ako on vraví, tam sa pije hojne. Jeho otec bol alkoholikom. „Ja som začal piť ako 15 ročný. Začínalo to pomaličky, mal som otca, ktorý pil a tak sa to v našej rodine udržalo. Pil som čím ďalej tým viac, trvalo mi to až do 33 rokov. Nepotreboval som alkohol každý deň, ale keď som raz začal, tak som musel piť aj tri dni v kuse.“ Keď si jeho telo pýtalo alkohol, nepotreboval jesť ani piť. „Keď som si vypil, cítil som sa, akoby som sa dobre najedol, telo bolo spokojné, nič som nepotreboval, cítil som sa veľmi dobre.“

Skryť Vypnúť reklamu

Tri roky pred liečením sa pán Lukáč stretol so svojou „pani“, ako ju sám oslovuje, pani Doričkovú. „Keď sme spolu začali chodiť vedela som len z rozprávania, že si rád vypije, ale vždy keď prišiel za mnou, tak sa zdržiaval alkoholu. Po narodení nášho syna vydržal nepiť takmer rok. Na Vianoce som ho ale ponúkla pohárikom vína a odvtedy to šlo dolu vodou,“ spomína. Nedokázal sa porozprávať s triezvymi ľuďmi a jeho „pani“ sa za neho hanbila. Hádky však boli ako začarovaný kruh. Lukáč sa obhajoval tým, že keď tvrdo pracuje, musí si aj vypiť. Ale jeho „pani“ mu zasa oponovala, nech radšej nechodí do práce, nebude mať peniaze, neprepije ich a nebude hlúpy. „Keď si dal jeden, potom už nemal mieru“, sťažuje si Doričková. „Prišiel raz opitý, povedala som mu, nech si ide do bytu v Novej Dubnici a nevracia sa už. Odvtedy som o ňom dva týždne nevedela, nechodil do roboty, dokonca navštívil svoju mamu na východe a nevedel o tom. Keď sa vrátil, chcela som ho zamknúť doma a ísť do práce, ale starší syn mi povedal - ´mama a nevidíš, že on už ani nevie, čí je?´- tak som zavolala sanitku.“ Vtedy si Lukáč po prvýkrát uvedomil, že niečo nie je v poriadku. „Vypadávala mi pamäť, nespoznával som ženu, s ktorou som žil, úplne som ohlúpol.“ Odviezli ho do trenčianskej nemocnice a záver bol jasný – protialkoholické liečenie, pre ktoré sa rozhodol úplne dobrovoľne. Matilde Doričkovej však nebolo všetko jedno, mala veľmi zmiešané pocity. „Mne na jednej strane aj odľahlo, že už ho nebudem mať pri sebe. Na druhej strane mi ho však bolo ľúto, že tak dopadol. Myslela som si, že ho dajú na psychiatriu. Nechcela som s ním mať už nič spoločné, doktor ma však presvedčil, aby som mu ešte pomohla počas liečby. Keďže tu nemal nablízku žiadnu rodinu, urobila som to.“

Skryť Vypnúť reklamu

Liečenie nie je trestom

„V hlave sa odohrávalo všeličo, lebo som nevedel, kde som, žil som iný svet. Bol som zvyknutý dať si ráno pivo a tu bol zrazu čaj alebo biela káva. Robil som to, čo som nikdy predtým nerobil, bol to úplne iný svet. Mozog už nepracoval, premýšľať sa nedalo, všetko mi dochádzalo až tak postupne“, spomína na prvé dni Július Lukáč. Počas liečby si všetci pacienti museli písať denník, ktorému zverovali svoje pocity. Zopár citátov zo zápisníka azda najlepšie vystihne to, čo prežíva duša a telo na protialkoholickom liečení.

„Moje pocity sú skoro žiadne, sedím tam na stoličke, ale čo mám cítiť? Neviem. Neviem sa na to sústrediť... radšej by som si dal deci vína.“ .... „Je to odporné teplo a zároveň zima, slabosť. Bolo mi to treba, zažiť niečo také?“ ... „Zbadal som chlapa v hroznom stave. Vtedy som si pomyslel, že aj ja som mohol takto dopadnúť. A kto by sa o mňa staral? Nikto by ma nechcel“ ... „Rozmýšľam, ako sa ukážem druhým na oči, čo si o mne budú myslieť?“ ... „Nebudem piť si povie každý, ale dodržať to, to nie je len sľubujem“ ... „Zaujímavé na dnešnom dni je to, že bola dobrá zábava. Zábava bez alkoholu – to prežívam po prvýkrát.“

Skryť Vypnúť reklamu

Najhoršie však podľa slov Júliusa Lukáča bola „reakcia“ na injekciu, po ktorej museli kloktať pivo čo vyvolávalo nutkanie na dávenie. „Dali mi pivovú fľašku. Vypiť to bolo utrpenie, po každom hlte som musel zvracať. Pri poslednom hlte som sa vyvrátil do fľašky, ale tú som musel odovzdať prázdnu... Nezostávalo nič iné, iba vypiť zvyšný obsah. To bola najtvrdšia výchova. Nikdy predtým mi nebolo zle z alkoholu, pocítil som to až vtedy.“ Tvrdá prevýchova pokračovala v „uzavretom oddelení“. „Boli tam mreže a pacienti, ktorí boli psychicky veľmi chorí, väčšinou ich bolo treba prebaliť. Boli sme zavretí osem hodín. Týmto nám chceli dať najavo, že keď sa nechceme liečiť a rešpektovať procedúry, dopadneme tak, ako sme videli.“

Po vyliečení začal žiť Július Lukáč vo svete, ktorý mu podľa jeho slov vyhovuje viac. „Človek sa musí znovu učiť žiť, nepríde to zo dňa na deň. Mne pomáhala len moja „pani“, rodina z východu ma nepodporovala. Hovoria mi, že načo sú mi peniaze, keď si nevypijem.“

Začal si okolo seba hľadať nových ľudí, zrazu sa vedel zaradiť do spoločenského života, nikdy sa vraj necítil sám. Alkoholu sa nevyhýba, pocit „smädu“ ho po 22 rokoch abstinencie úplne obchádza. Svojím otvoreným priznaním liečenia odbil väčších alkoholikov od neho a dali mu pokoj.

Na záver svojho príbehu dodáva: „Aj keď si ľudia myslia, že liečenie je pre človeka trest, ja si to nemyslím, mňa tam pripravili do života. Čo sa týka alkoholu, je to zväčša len o mojej pevnej vôli. Beriem to, ako keď človek ochorie, uzdraví sa a ide ďalej. Nehanbím sa za to.“

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. Za špičkovým produktom na podporu imunity sú talentovaní Slováci
  2. Výpredaj zásob. Bezpečný nákup s garanciou dodania až k vám
  3. Viete, ako správne umyť ovocie? Čistá voda stačiť nemusí
  4. Ako spoznať ekologickejšie potraviny? Radí odborník
  5. Ochrana prírody na Slovensku má nové ocenenie
  6. Absolventi Paneurópskej vysokej školy majú takmer najvyšší plat
  7. Pandemická kríza urobila obrovské PR online vzdelávaniu
  8. Zanzibar: Čo treba vidieť v africkom raji
  9. Investície s fixným ročným výnosom od 6 do 8,25 %
  10. Videobanking. Nová éra bankovania je tu
  1. Neprekonaný VAM systém, ktorý zabráni krádeži vášho auta
  2. Výpredaj zásob. Bezpečný nákup s garanciou dodania až k vám
  3. Garmin predstavuje Lily, svoje najmenšie inteligentné hodinky
  4. Babylon Berlín: Najdrahší nemecký seriál
  5. Potravinové intolerancie bude KRAJ riešiť aj tento rok
  6. Viete, ako správne umyť ovocie? Čistá voda stačiť nemusí
  7. Závod zamestnáva 500 ľudí. Tatravagónka v Trebišove má 50 rokov
  8. Spoločnosť BILLA v novom e-booku radí, ako sa stravovovať zdravo
  9. Počas koronakrízy vzrástli obavy z dopadov práceneschopnosti
  10. Za špičkovým produktom na podporu imunity sú talentovaní Slováci
  1. Viete, ako správne umyť ovocie? Čistá voda stačiť nemusí 20 189
  2. Zanzibar: Čo treba vidieť v africkom raji 19 836
  3. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste? 17 429
  4. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente? 16 594
  5. Za špičkovým produktom na podporu imunity sú talentovaní Slováci 9 090
  6. Absolventi Paneurópskej vysokej školy majú takmer najvyšší plat 7 666
  7. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku 7 583
  8. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov 7 345
  9. Produkujeme viac odpadu, kompostujeme len tretinu 7 275
  10. 10 vecí, pre ktoré sa oplatí navštíviť Dominikánsku republiku 6 778
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z Správy Trenčín - aktuálne spravodajstvo na dnes| MY Trenčín

Školy sa od pondelka 1. februára neotvoria. Na dnešnej tlačovej konferencii to povedal minister zdravotníctva Marek Krajčí (OĽaNO).

2 h
Legendárny ľadár Tibor Vitek.

Miestnosť ľadárov bola malým Švajčiarskom, kde si boli všetci rovní a mali dvere otvorené. Kraľoval jej Tibor Vitek. Človek, ktorý život spojil s Duklou Trenčín. 84-ročný mladík, pre ktorého je zimný štadión druhým domovom do dnes.

2 h

Trenčiansky samosprávny kraj (TSK) poskytol nemocniciam, obciam a mestám na víkendové (23. - 24. 1.) celoplošné testovanie antigénovými testami 977 ochranných oblekov, 4600 jednorazových ochranných rúšok a 1366 respirátorov.

3 h

Mesto Myjava zverejnilo výsledky verejného obstarávania na nakladanie s komunálnym odpadom, zabezpečenia údržby miestnych komunikácií a na správu a údržbu zelene.

5 h

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Vo štvrtok dopoludnia zaznamenali ľudia v Handlovej aj Prievidzi otrasy zeme.

7 h

Poradia sa od včera zmenili.

27. jan

Mesto pracuje na tom, aby bol v Nitre dostatočný počet mobilných odberných miest počas celého týždňa.

23 h

Pokiaľ ste nezvestné deti videli, kontaktujte políciu.

27. jan

Už ste čítali?