o sezónnu záležitosť. S kapelou zloženou z hudobníkov bratislavskej Ženy z lesoparku odohrala koncert, ktorý dokázal, že od vydania debutového albumu Sunny Day sa počuteľne zlepšila. Za pozornosť stála aj predskokanka koncertu speváčka Tina so svojou kapelou.
Pred koncertom sme Zdenku požiadali o nasledujúci rozhovor:
Ako sa vyvíja tvoje prvé koncertné turné?
Som spokojná, myslím si, že splnilo moje očakávania.
Tvoj album Sunny Day vyšiel ako predposledný z desiatky albumov finalistov SuperStar. Bol v tom nejaký zámer?
Vydanie albumu na mne vôbec nezáležalo. Do nahrávacieho štúdia som išla vtedy, keď na mňa prišiel rad.
Čo hovoríš na to, že spomedzi všetkých albumov finalistov, hudobná kritika prijala pozitívne iba tvoj?
Veľmi ma to potešilo. Pravdu povediac, obávala som sa, že ľudia album neprijmú. Predsa len to nie je hudba, na akú sú zvyknutí napríklad od I.M.T. Smile. Chcela som ísť trošku iným smerom, priniesť niečo nové. Netreba sa opakovať. Dokonca som rada, že ľudia majú problém moju hudbu štýlovo zaradiť.
V čom je, podľa teba, príťažlivosť Sunny Day?
Snažila som sa spraviť svieži album s textami, ktoré nikoho nezaťažujú, nikto nemusí riešiť ako som myslela tú alebo onú „filozofickú myšlienku“. Myslím si, že rovnako veselá je aj hudba. Určite nikoho neurazí.
Prednedávnom si získala cenu Akadémie populárnej hudby Aurel ako objav roku 2005. Bolo to pre teba veľké prekvapenie, alebo do Žiliny si už išla na istotu?
Neriešila som to. Bola som veľmi šťastná, že som nominovaná. Už to som brala ako veľké víťazstvo. Ocenenie ma dosť zaskočilo, lebo získať Aurela od hudobníkov a novinárov už niečo znamená.
Tvoje vystúpenie na Aurelovi 2005 nedopadlo práve najlepšie. Hneď po ňom si sa stala vďačnou témou pre jeden nemenovaný bulvárny denník. Je stresujúce byť v takejto pozornosti médií?
Pôvodne to mal byť článok o tom, že ma mrzí vystúpenie na Aurelovi, čo ma aj naozaj mrzelo, pretože to bola pre mňa veľká príležitosť zaspievať si vedľa Katky Knechtovej a IMT Smile. Je pravda, že som si vybrala pesničku, ktorá sa mi dosť ťažko spieva, pretože je príliš nízko položená. Veľa zohralo aj prostredie, ale nebudem sa na nič vyhovárať, prosto mi to nevyšlo. Nehanbím sa za to. Mala som tú smolu, že sa mi to stalo práve na Aurelovi. Všetkým som sa ospravedlnila, sorry... ale teraz s tým už nič nespravím.
Tieň zo SuperStar, ktorý si so sebou nesieš, je plus, alebo mínus?
Plus aj mínus. Plus v tom, že človek sa nejakým spôsobom presadil, mínus v tom, ako nás berú hudobníci... Aj keď mňa by tiež hnevalo, keby som drela 6-7 rokov, aby som sa dostala na svetlo sveta a potom jednoducho príde nejaká SuperStar. Som z malého mesta, mala som tam svoju kapelu, takže to poznám na vlastnej koži...
Nie je ti trošku ľúto, že nemáš za sebou tých povestných „sedem rokov“ z garáže na výslnie?
Je mi to ľúto. Lenže ja si to aj tak budem musieť odmakať. Som začiatočníčka, aj keď nie v speve. So živou kapelou som už síce hrala, ale to boli len „detské“ skupiny, aké má za sebou každý, kto začína so spevom. Vždy som chcela spievať a preto som veľmi vďačná za príležitosť, ktorá sa mi naskytla. Bola by som hlúpa, keby som ju nevyužila.
Takže prežívaš Sunny Day - slnečný deň?
Celý život prežívam slnečný deň. Len niekedy slnko svieti menej, inokedy viac. Ale snažím sa, aby svietilo čo najintenzívnejšie. Nerobím si ťažkú hlavu z novinových titulkov „nových časov“, že som sa psychicky zrútila... Kto ma pozná, vie, že niečo také by sa mi nemohlo stať.