vali aj odhodlanie zapojiť sa do ostrého štrajku.
Zvolili si štrajkový výbor, ktorého predsedom sa stal Rudolf Lintner. Zamestnanci, lekárski i zdravotní pracovníci mohli svojim podpisom do hárku vyjadriť, či sa pripoja k ostrému štrajku. Hárky s podpismi mali odborári odovzdať riaditeľovi. Ten, ako štatutár zdravotníckeho zariadenia, musí zabezpečiť plynulý chod nemocnice tak, aby nedošlo k ohrozeniu zdravia pacientov. Na zriadenie krízového režimu v nemocnici má 72- hodinovú lehotu. Počas ostrého štrajku lekári poskytujú iba akútnu zdravotnú starostlivosť. Ako nás informoval Daniel Jando, ešte v piatok chceli hárky podpísať ďalší, tak zoznam štrajkujúcich lekárov odovzdajú riaditeľovi nemocnice až v pondelok. „Ľudia začali mať strach po niektorých vyhláseniach v médiách. Tento štrajk je pionierom, ešte to tu nebolo, sú aj nejasnosti, obavy. Z našej strany je však všetko jasné. Máme štrajkovú pohotovosť a plne podporujeme ostro štrajkujúcich kolegov v ostatných nemocniciach a požiadavky štrajkového výboru.“ Lekári nebudú zatiaľ počas štrajkovej pohotovosti nejako zvlášť označení. „Toto sme ešte neriešili,“ doplnil Jando.
Ako uviedol riaditeľ trenčianskej nemocnice Martin Chren, vstúpiť do ostrého štrajku avizovala viac ako polovica zdravotných pracovníkov. V nemocnici pracuje okolo 1300 zamestnancov. „Vedenie nemocnice podporuje požiadavky štrajkujúcich verbálne,“ povedal riaditeľ. „Zatiaľ do ostrého štrajku nejdeme. V nemocnici bude riadna prevádzka a poskytujeme kompletnú zdravotnú starostlivosť.“
K štrajku sa zatiaľ nepripájajú zdravotníci z menších nemocníc regiónu, ktoré zriaďuje Trenčiansky samosprávny kraj, okrem nemocnice v Bojniciach. Nemocnica v Bánovciach nad Bebravou pôsobila tri roky ako nezisková organizácia a od tohto roku je spoločnosťou s ručením obmedzeným. Ako uviedol Jozef Grešš z bánovskej nemocnice, bývalé odborové združenie pôsobilo pri neziskovej organizácii, teraz tu odbory ešte nemajú založené. Neštrajkujú ani nemocnice v Myjave, Ilave, Novom Meste nad Váhom. Albín Ferenec z novomestskej nemocnice tvrdí, že nemajú dôvod vstúpiť do štrajku. „Tie problémy, ktoré riešia v štátnych nemocniciach teraz, sme my už riešili pred tromi rokmi, keď sme vytvorili neziskovú organizáciu.“
Ako uvádza Jando, „nemocnice, ktorých zriaďovateľmi sú mestá alebo VÚC, alebo sú transformované ako neziskové organizácie, majú inú situáciu ako štátne nemocnice. Ich účasť v štrajku je vecou postoja. Hoci, problémy majú všetky nemocnice, veď zdravotníctvo je podfinancované a našou hlavnou požiadavkou je dostať peniaze do rezortu zdravotníctva.“
Za čo chcú štrajkovať lekári
Lekárske odborové združenie oslovilo premiéra Mikuláša Dzurindu listom, v ktorom zamestnanci FNsP Bratislava žiadali:
• zastaviť transformáciu verejných zdravotníckych zariadení na obchodné spoločnosti,
• zabezpečiť dostupnosť zdravotníckych služieb každému pacientovi,
• zabezpečiť chýbajúce zdroje do zdravotníctva zo štátneho rozpočtu,
• okamžité, primerané zvýšenie platov všetkým zdravotníckych pracovníkom.
Na list LOZ nedostalo odpoveď. Predseda LOZ Marian Kollár vyhlásil, že ak vláda a kompetentní do konca marca nezaujmú zodpovedné stanovisko k požiadavkám zdravotníckych pracovníkov, sú pripravení vyhlásiť ostrý štrajk na pracoviskách FNsP v Bratislave. Ten začal na pracoviskách fakultnej nemocnice vo štvrtok. K štrajkujúcim sa pridali nemocnice v Nitre, Bardejove a v Prešove. V pondelok sa k ostrému štrajku pripoja Fakultné nemocnice v Martine, Trnave. Štrajkovať bude aj NsP v Bojniciach. V piešťanskej nemocnici sa k štrajku pripoja zdravotníci iba symbolicky.
