Štefan Janega okúsil v živote mnoho zla. Chýbalo mu vedenie otca i láska matky, ktorá pri ňom nebola v čase dospievania. Životom sa predieral vždy sám, pričom ho zasvätil Bohu. Túžil sa stať kňazom, aby dosiahol vnútorný pokoj a šťastie. Za svoju vieru bol uväznený, týraný, no vždy sa v pokore zmieril so svojím údelom.
Narodil sa v Zemianskom Podhradí v roku 1912. Ako mladý začal študovať na gymnáziu v Novom Meste nad Váhom. Do kňazského seminára v Nitre nastúpil v roku 1932 po tom, čo jeho matka predala rolu, aby dala synovi kvalitné vzdelanie. Svoje prvé kňazské chvíle prežíval Janega v Terchovej.
Sprievodca popravovaných
Ako 28- ročný nastúpil do krajskej väznice v Nitre. Tu pracoval od roku 1940 do roku 1950 ako duchovný správca. Slúžil omše, krstil, spovedal, pretože ako sám hovorí, nestačí niekoho iba zavrieť, treba ho vychovávať. Popri tejto svojej činnosti mal aj inú úlohu, bol prítomný na popravách. „Deň pred popravou mi prokurátor oznámil, že mám pacienta,“ spomína Janega. Od poludnia až do skorého rána bol Štefan Janega s odsúdeným. Prebrali celý život, vyspovedal ho, aby mu zaručil poriadnu cestu na večnosť. „Pred siedmou ráno sme obaja kráčali na popravisko a modlili sa ruženec.“ Podľa Janegu mal ruženec väzeň celý čas v ruke a až po poprave sa odovzdal jeho manželke. „Boli to ťažké chvíle. No stále som mal na mysli, že musím odsúdeným pomôcť a nehľadieť na seba,“ vraví Janega. „Všetko veľké v živote je k ničomu, záleží iba na tom, v akom stave je duša pripravená na smrť.“
Kňazské koncentráky
Po ukončení vojny začala vláda presadzovať ateizmus a kňazi boli obmedzovaní a uväzňovaní. Vytvorili sa takzvané sústreďovacie kláštory v Močenku, v Nových Zámkoch a inde, no známe boli aj ako koncentráky pre kňazov. Boli tu strážení ako vo väznici. V zime, vlhku, s nedostatkom stravy a liekov. „Do Močenku som sa dostal hádam ako najzaujímavejší človek, lebo ma tam 14. júla 1950 priviezli ako prvého.“ V bývalom biskupskom kláštore boli vraj na preškolenie, no skutočným dôvodom bolo izolovať biskupov od kňazov, niektorých zastrašiť a zlomiť. Hlavným spôsobom preškolenia bola práca a hlad.
Po jeden a pol roku bol Janega prepustený a znova sa v ňom ozvala túžba po pastoračnej činnosti. Po mnohých problémoch mu boli pridelené Chynorany.
Doma slúži omše
V Trenčianskej Teplej pôsobil osemnásť rokov a i dnes slúži vo svojom dome omše, pripravuje ľudí na krst a spovedá.
Za svoj život sa naučil obdivuhodných osem jazykov, medzi ktoré patrí popri francúzštine, ruštine i arabčina. Donedávna prekladal Sväté písmo z pôvodných textov z hebrejčiny a gréčtiny. Mal množstvo cirkevných funkcií, vrátane funkcie dekana na CMBF v Nitre. Dostal množstvo vyznamenaní, bol veľakrát povýšený, no on je hrdý skôr na duševné zásluhy. A ako sám vraví: „V mojej celoživotnej biede strácajú lesk všetky čestnétituly.“
Autor: Silvia Malová