Štefan Laštík zo Svinnej je chovateľom poštových holubov. Chovu sa venuje už desať rokov a má za sebou už mnoho holubých pretekov a i pár víťazstiev.
„Poštové holuby sú vyložene pretekárske a predávam ich iba na súťaže,“ prezrádza chovateľ. Medzi svojimi chovancami má aj náhradníka na minuloročnú olympiádu, ale, ako sám hovorí, nedá sa konkurovať chovateľom, ktorí majú milióny a platia si svojim holubom aj ošetrovateľov. Základom dobrého športového výkonu poštových holubov je výborný zdravotný stav. „V dnešnej dobe už nestačí stopercentný zdravotný stav. Vtáci sú stále držaní na liekoch, aby nedostali žiadnu chorobu,“ vysvetľuje Laštik. Pri takejto prehnanej starostlivosti vraj ale majú holuby životnosť iba dva až tri roky, pričom sa môžu dožiť až dvadsať rokov.
Na Slovensku je 3500 chovateľov holubov, ktorí sú rozdelení do skupín podľa bydliska. Ráno, v deň súťaže, si každý prinesie svojich najlepších holubov na miesto súťaže. Ich úlohou je dostať sa na miesto určenia, čiže domov. Každý holub má svoj štítok, ktorý si organizátori zapíšu a na základe neho vedia, komu holub patrí. Súťaže sa zväčša konajú vo dvoch alebo troch kolách. Každé je ohodnotené sto bodmi. Ten, koho holub získa najväčší počet bodov, vyhráva. Najprestížnejšie zo súťaží sú medzinárodné, ako napríklad majstrovstvá sveta či olympijské hry, konajúce sa každé dva roky. Na budúci rok bude takáto olympiáda v Portugalsku a Slováci na ňu posielajú dvanásť najlepších holubov.
Zo strachu pred vtáčou chrípkou boli súťaže na čas zastavené, no Štefan Laštik predpokladá, že už čoskoro znova začnú.
Pri súťažiach holubov existujú dva spôsoby. Jeden je prirodzený a vtedy sa oddelene odchovajú samček aj samička a spolu sa pošlú na súťaž. Druhým spôsobom je takzvaný vdovský, kedy sa samčekom pred odchodom ukážu na malú chvíľku samičky a oni sa potom za nimi ponáhľajú domov. „Robí sa aj to, že sa samičkám dá do vajca čmeliak. Ten vo vnútri bzučí a keďže si samička myslí, že sa jej ďobe mladé, vráti sa za ním domov,“ vysvetľuje.
Poštový holub lieta priemernou rýchlosťou 120 až 150 kilometrov za hodinu, no medzi víťazmi sa nájdu i takí, čo dosahujú rýchlosť až cez 192 kilometrov za hodinu. „Keď sme ich ráno vypustili v Bruseli, tak večer boli doma,“ spomína na jedny z pretekov Laštik.
Po otcovi zdedil lásku ku chovu aj jeho syn Peter. Ten pre zmenu chová zajace konkrétne francúzske plemeno Hykoly, ktoré je určené na mäso. V súčasnosti má vyše sto kusov a so svojimi miláčikmi sa zúčastňuje aj výstav.
V roku 1998 sa Univerzite Frankfurt prvýkrát podarilo získať dôkaz, že sa holuby orientujú podľa magnetického poľa zeme. Poštové holuby vďačia za svoj výborný orientačný zmysel malým magnetickým kryštálikom v zobáku. Takéto prirodzené magnetické kryštáliky sa nachádzajú aj v mozgu človeka.
Chovatelia holubov sú združení vo Federácii FCI, ktorá zastupuje 623 000 členov z 57 krajín. Súťaže poštových holubov boli kvôli vtáčej chrípke zakázané, no medzinárodné štúdie udávajú, že je veľmi nepravdepodobné, aby sa holuby nakazili vírusom vtáčej chrípky, a preto predstavujú len veľmi malú hrozbu pri zavedení vírusu vtáčej chrípky do danej oblasti. Väčšina chovateľov sa venuje iba poštovým holubom a tie sú oddelené od všetkého iného vtáctva a po pretekoch sú vždy znova umiestnené do uzatvorenej voliéry. Holuby sa poväčšine posielajú na miesto pretekov vzdialené od domu viac ako 50 kilometrov. Okrem extrémne dlhých pretekov sa na svojej spiatočnej ceste nikdy nezastavujú a keďže dosahujú rýchlosť cez 100 kilometrov za hodinu, vracajú sa domov v deň svojho vypustenia.
