Po maturite na strednej škole sa rozhodol pre jadrovú fyziku na Českom učení technickom v Prahe. „Jadrová fyzika bola vtedy moderná záležitosť. Pamätám sa, že do školy sa hlásilo 1600 uchádzačov, zo Slovenska brali 20 študentov. Prijímacie pohovory som zvládol a tak ma prijali.“ Ako sa čoskoro ukázalo, štúdium vyzeralo ináč, ako si predstavoval. Prvé dva roky bola čistá matematika, ktorá výrazne preriedila počet študentov. „Navyše, Praha ponúkala priveľa lákadiel na to, aby sme sa venovali iba štúdiu,“ s úsmevom spomína Ivan Bosý. Po dvoch rokoch sa vrátil na Slovensko a začal študovať na Slovenskej vysokej škole technickej v Bratislave, v odbore vodných stavieb a vodného hospodárstva.
„Keď sa na to pozerám spätne, asi je dobre, že sa tak stalo. Jadrová fyzika je možno až priveľmi teoretická záležitosť. Teraz by som možno robil prevádzkového technika v jadrovej elektrárni a to nie je žiadna tvorivá robota.“
Jeho prvým zamestnaním bola práca reklamačného referenta v podniku Calex v Zlatých Moravciach. Potom, ako sa oženil, v roku 1971 prišiel za manželkou do Trenčína. Keďže v tom čase ešte študoval na vysokej škole, zamestnal sa ako kamenár-dláždič potokov. „Pracoval som tam tri roky - mojou prvou prácou bol potok v Selci.“ Dodnes s úctou spomína na svojho učiteľa remesla Janka Betáka z Rozvadze. Neskôr dláždil potoky aj v Trenčianskej Závade a Dolnej Porube.
Počas posledných ročníkov vysokej školy už bolo príliš náročné študovať a zároveň manuálne pracovať a tak prešiel do Západoslovenských vodární a kanalizácií v Trenčíne do projekcie, kde nastúpil ako projektant. Tam pôsobí až dodnes, hoci už prekročil šesťdesiatku.
„Niektorí moji spolužiaci ma presviedčali, že roky strávené v potokoch sú zbytočne stratené. Ja si však myslím, že pre projektanta je manuálna práca výbornou školou. To, čo si ochytáte rukami, vám už zostane. Niektoré veci vám žiadna škola nenahradí,“ zdôrazňuje Ivan Bosý.
Keď potom projektoval vodovody, kanalizácie a čističky, nestalo sa, aby mu niekto vytkol, že nemá predstavu o realizácii svojich projektov.
Počas svojej viac ako 33-ročnej kariéry vypracoval okolo 250 projektov vodovodov a kanalizácií, väčšinou pre obce a mestá v trenčianskom a topoľčianskom regióne. „Mojím krédom je, že každý človek má právo na vodu a mojou povinnosťou je vymyslieť také riešenie, aby ju dostal naozaj každý a mal ju k dispozícii 24 hodín denne,“ vyznáva sa projektant.
Radosť mu priniesli najmä projekty pre obce Dubodiel, Dežerice alebo Podlužany, z posledného obdobia si cení štúdiu kanalizácie v Kubrickej doline, ale aj dve štúdie vodovodov bývalého trenčianskeho okresu a štúdiu kanalizácie v Trenčíne na pravej strane Váhu.
„Najkrajšie práce sú vtedy, keď nájdem prameň a zachytím ho, nakreslím vodovodné potrubie až do dediny, vyprojektujem vodojem, nakreslím rozvod po celej dedine a nakoniec mi dubodielsky starosta ponúkne vodu z vodovodu.“
O svojom profesionálnom živote hovorí, že sa mu splnilo všetko, čo si predsavzal. „Nekládol som si ciele niekomu alebo niečomu šéfovať. Také ambície som nemal, takže nemám byť pre čo sklamaný. Čo sa týka roboty, urobil som jej dosť. Či bola dobrá alebo zlá, to musí ohodnotiť niekto iný, kto ju vidí z nadhľadu. Nie som nespokojný. Myslím si, že som spravil to, čo som mohol urobiť a čo som mohol stihnúť.“
Medzi koníčky, ktorými vyvažuje náročnú prácu projektanta patria knihy - akékoľvek, v akomkoľvek množstve. Okrem toho zbiera známky a vlastní raritnú zbierku hracích kariet, ktorých má už okolo 600 sád. Blízko má aj k potulkám prírodou, aj keď, ako sám hovorí: „Turistiku som absolvoval profesionálne. Keď idem projektovať vodovod alebo kanalizáciu, lokalitu si musím najskôr dôkladne obšliapal, až potom projekt „vysedím“ v kancelárii.“
V súčasnosti sa Ivan Bosý teší na prípravu monografie o vodovode a kanalizácii Trenčína: „Zistil som, že v archívoch je množstvo nepreštudovaného materiálu, takže o prácu mám postarané.“
VIZITKA
Narodil sa 8. februára 1944 v Zlatých Moravciach, kde ukončil aj základné vzdelanie a roku 1962 zmaturoval na Strednej všeobecnovzdelávacej škole. Po maturite dva roky študoval jadrovú fyziku na Českom vysokom učení v Prahe, potom prešiel do Bratislavy na Slovenskú vysokú školu technickú, kde v roku 1976 promoval na odbore vodné stavby a vodné hospodárstvo. Medzitým sa zamestnal v Trenčíne. Najskôr ako kamenár-dláždič potokov, neskôr ako projektant na projekčnom oddelení Západoslovenských vodární a kanalizácií, dnešnej Trenčianskej vodohospodárskej spoločnosti a.s., kde pôsobí dodnes. Je ženatý, má tri deti.